Telo obete sa našlo o 22.45 v jej rodinnom dome. Podľa informácii TV Markíza bol Valko v oblečení, ako keby práve prišiel z práce. Televízia Joj informovala, že si stihol vyzuť iba topánky. Telefonoval s dcérou, ktorej tvrdil, že v dome páchne acetón. V tom niekto zazvonil a on išiel otvoriť, pravdepodobne svojmu vrahovi.
Valkovo nehybné telo mala nájsť práve dcéra, ktorá sa prišla so svojou matkou, bývalou manželkou advokáta, presvedčiť, prečo nedvíha telefón. Tie zavolali rýchlu záchranku, ktorá už len konštatovala smrť. V tom čase mal byť už mŕtvy najmenej dve hodiny. Dcéra s exmanželkou zavolali rýchlu záchranku, ktorá už len konštatovala smrť
Podľa prezidenta Policajného zboru Jaroslava Spišiaka vrah zabil Valka jedným výstrelom do srdca a pľúc, tieto zranenia boli nezlúčiteľné so životom. Páchateľ strieľal z krátkej guľovej zbrane z niekoľkých metrov. Obeť zrejme ťahal niekoľko metrov po zemi, tvrdí TV Markíza.
Spišiak odmietol uviesť čas, kedy vrah na Valka vystrelil. „Bolo to medzi 18.47 a 22.45,“ povedal. Následne na mieste činu urobili lekársku obhliadku a zaistili stopy. Valko mal v legálnej držbe dve zbrane, jednu v dome a v aute. Vyšetrovanie prebral Úrad boja proti organizovanej kriminalite.
Minister vnútra Daniel Lipšic poprosil na tlačovej besede novinárov, aby pochopili, že bude zverejňovať iba nevyhnutné údaje, aby sa nezmarilo vyšetrovanie skutku. „Nebudeme špekulovať o tom, čo polícia našla či nenašla, jedinou našou snahou bude objasniť tento zločin. Môžem však sľúbiť, že vyvinieme maximálne úsilie, aby sme páchateľov vypátrali a postavili ich pred súd,“ povedal.
Experti: Asi nešlo o nájomného vraha
Niektorí bezpečnostní experti, ktorých Pravda oslovila, sa prikláňajú skôr k názoru, že asi nešlo o nájomného vraha. „Ak by to bola vopred plánovaná vražda, nepadol by iba jeden výstrel. A nezabili by ho v jeho dome, kde sú kamery. Vrah by tiež neriskoval, že ho uvidí niekto zo susedov, skôr by si naňho počkal niekde, kde kamery nie sú. Napríklad pred úradom,“ povedal človek blízky bezpečnostným zložkám, ktorý si želá zostať v anonymite.
Pri objednaných vraždách sa navyše pištoľ používa len zriedka. Najčastejšie sa strieľa samopalom a páchateľ sa ešte „istí“ ranou do hlavy.
Podľa informácií Pravdy nie je ani vylúčené, že Valko bol zastrelený vlastnou pištoľou, ktorú mal v legálnej držbe. Dve zbrane, ktoré mal Valko v legálnej službe, sa totiž niekde stratili. Polícia podrobnosti o zbrani zverejňovať nechce. „Sú to hypotetické otázky a je predčasné na ne odpovedať. Je však pravda, že zatiaľ nemáme identifikovanú zbraň, ktorou ho zastrelili,“ reagoval Lipšic.
Z dostupných informácií sa zatiaľ dajú vyskladať dve verzie vraždy. Prvá je taká, že Valko páchateľov v dome prekvapil. Tí mohli hľadať nejaké dokumenty, súvisiace s jeho prácou. Predpoklad, že by šlo o obyčajných lupičov, je menej pravdepodobný, aj keď Valko mal vlastniť rozsiahlu zbierku obrazov a v lokalite ku krádežiam dochádzalo. Pri tejto verzii sa ešte vynára otázka, ako je možné, že sa v dome nespustil alarm. Druhá možnosť je, že by právnika zastrelil niekto v afekte počas hádky.
„Valko bol známy právnik, ktorý sa dal do služieb spravodlivosti a ako advokát mal rôznych klientov. Keďže sme v situácii bezprostredne pár hodín po skutku, je predčasné hovoriť, či bola motívom vraždy pomsta alebo riešenie nejakého konfliktu,“ povedal bývalý šéf slovenských policajných vyšetrovateľov a vysokoškolský pedagóg Jaroslav Ivor.
Dozor nad vraždou prevezme Trnka
Dozor nad vyšetrovaním vraždy prevezme Generálna prokuratúra (GP). Po návšteve Ústavného súdu v Košiciach to potvrdil generálny prokurátor Dobroslav Trnka.
„Vzhľadom na závažnosť deliktu som rozhodol, že vyšetrovanie bude dozorovať odbor špeciálneho určenia, ktorý bol na takéto kauzy vytvorený na Generálnej prokuratúre. Takže v stredu už budeme mať spisové materiály z krajskej prokuratúry pripravené,“ povedal.
Diskutujte: Poukazuje vražda Ernesta Valka na nízku úroveň demokracie?
Nemal informácie, že by mu niečo hrozilo
„Otec nemal v posledných dňoch obavy o život, nemal informácie, že by mu niečo hrozilo, povedala pre Pravdu jeho dcéra Jana Valková, ktorá robí v otcovej právnej kancelárii koncipientku. Na otázku, či si myslí, že by vražda bola motivovaná jeho pracovnými aktivitami, odvetila: "Určite. Čím iným.“
Foto: Ľuboš Pilc
Dom Ernesta Valka je situovaný v okrajovej štvrti Limbachu, kde sa nachádzajú novostavby rodinných domov. Susedia medzi sebou príliš nekomunikujú, o udalosti, ktorá sa odohrala v pondelok v noci, majú podľa vlastných slov informácie len sprostredkované médiami. Niektorí si ráno, keď videli zvýšený pohyb policajných áut, mysleli, že vykradli niektorú z chát, čo sa tu stáva. Valkov dom je posledný v rade celoročne obývaných, za ním nasledujú už len chatky v miestnej chatovej oblasti.
Zastupoval SPP i ministra Mikloša
Valkove právnické služby v minulosti využívali významné podniky i politici. Slovenský plynárenský priemysel (SPP) zastupoval v súdnom spore o zmenky bývalého ministra hospodárstva Jána Duckého. Bol aj právnikom ministra financií Ivana Mikloša (SDKÚ), ktorý zažaloval predsedu Smeru Roberta Fica za to, že ho označil za bohatého človeka v súvislosti s privatizáciou SPP. Pred necelými dvomi týždňami sa Valko stal členom dozornej rady plynární.
Foto: Ľuboš Pilc
V novembri 2006 Valka zadržala polícia a spolu s podnikateľom Ladislavom Rehákom ho obvinila z vydierania Viliama a Rastislava Vittekovcov, ktorí pre podnikateľa vykupovali pozemky na Záhorí. Valko akékoľvek obvinenia popieral, prokuratúra nakoniec stíhanie zastavila.
Valko mal blízko k vládnej SDKÚ
Médiá v minulosti považovali Valka za človeka blízkeho súčasnej vládnej strane SDKÚ-DS. V roku 2006 však kandidoval za poslanca za mimoparlamentnú Občiansku konzervatívnu stranu. Viacero jej predstaviteľov sa v posledných voľbách dostalo do parlamentu na kandidátke Most-Híd.
V roku 1990 sa Valko stal poslancom za Verejnosť proti násiliu, zvolili ho tiež za podpredsedu Snemovne ľudu československého Federálneho zhromaždenia. Post predsedu federálneho Ústavného súdu obsadil v roku 1992.
„Ak sa táto udalosť stala v súvislosti s jeho povolaním, tak je to úplná katastrofa,“ povedal televízii TA3 bývalý predseda Slovenskej advokátskej komory Ondrej Mularčík.
Profil popredného právnika Ernesta Valka
Ernest Valko sa venoval predovšetkým obchodnému a ústavnému právu. V minulosti sa zúčastňoval na tvorbe základných dokumentov štátu, bol pri vzniku listiny Základných práv a slobôd či Obchodného zákonníka. Bol koordinátorom prvého návrhu slovenskej ústavy po roku 1989. Išlo o verziu slovenskej ústavy, ktorá sa pripravovala v rámci federácie v roku 1991 a ktorá sa nestihla uplatniť. Svoje vedomosti z ústavného práva ponúkal aj v súčasnosti.
Ernest Valko sa narodil 10. augusta 1953 v Spišskej Novej Vsi. Napriek tomu, že jeho otec bol právnik a v tomto zázemí od malička vyrastal, istý čas ho zaujímali exaktné vedy, najmä chémia, ktorú začal študovať aj na vysokej škole. Štúdium však musel zo zdravotných dôvodov prerušiť kvôli alergii na niektoré druhy chemikálií. Jeho ďalší život sa potom už niesol v duchu otcových tradícií. V roku 1972 začal študovať právo na Právnickej fakulte UK. Štúdium dokončil v roku 1977 a v roku 1979 zložil rigoróznu skúšku a získal titul doktora práv.
Zamestnaný bol najprv ako podnikový právnik vo viacerých organizáciách (Vodohospodárske stavby, Ľahké stavebné hmoty). Na vedľajší pracovný úväzok pracoval v manželskej poradni, teda venoval sa aj rodinnému a občianskemu právu. Popritom sa zaujímal aj o ústavné právo. Urobil si postgraduál na Vysokej škole ekonomickej a na Právnickej fakulte z hospodárskeho práva. Krátky čas potom pracoval ako obchodný námestník v bratislavskej Kablovke a pracoval aj v arbitráži.
Po novembri 1989 sa prihlásil do právnickej poradne, ktorú organizovala Verejnosť proti násiliu (VPN). V roku 1990 Valka kooptovalo VPN za poslanca Federálneho zhromaždenia (FZ). Od júna 1990 bol podpredsedom Snemovne ľudu (SĽ) FZ. V tom čase (na jeseň 1990) bol aj spravodajcom kompetenčného zákona. V poslednom roku bývalej federácie (od 31. januára do 31. decembra 1992) bol predsedom Ústavného súdu ČSFR.
Od roku 1993 bol advokátom. Zastupoval niektoré osobnosti i právne subjekty v súdnych sporoch. V roku 1998 bol právnym poradcom Slovenskej demokratickej koalície (SDK). V auguste toho roka zastupoval Ústrednú volebnú komisiu (ÚVK) v súdnom spore o subjektivitu SDK pre septembrové parlamentné voľby 1998. Bol tiež právnym poradcom Fondu národného majetku (FNM) SR.
Zastupoval Slovenský plynárenský priemysel (SPP) v súdnom spore o takzvané Duckého zmenky. Naposledy sa jeho meno spomínalo v kauze Tipos, ktorý zastupoval pred Ústavným súdom.
Viac o prípade čítajte v stredajšom vydaní denníka Pravda