Kým Valka delegovala Verejnosť proti násiliu koncom roka 1989 najprv do Federálneho zhromaždenia a potom sa stal aj predsedom Ústavného súdu ČSFR, Ducký sa presadil za KSS najprv v Čičovej vláde národného porozumenia a potom – za HZDS – vo dvoch Mečiarových kabinetoch.
V roku 1997 sa už o ňom hovorilo ako o jednom z najväčších privatizérov. Všade vraj bol tichým spoločníkom a nechával za seba vystupovať rôzne nastrčené osoby. Sám Ducký opakoval, že ide o bohapusté výmysly.
Odišiel nepohodlný svedok?
Ducký raz na seba prezradil, že je veľmi neporiadny a že sa riadi Nixonovým heslom: Čo môžeš odložiť na zajtra, neurob dnes. Ktovie, či práve to sa mu nestalo osudným 11. januára 1999. V ten deň bývalého šéfa Slovenského plynárenského priemyslu zastrelil nájomný vrah tromi výstrelmi do hlavy.
Všetko sa odohralo veľmi rýchlo a za bieleho dňa, v širšom centre Bratislavy, na chodbe obytného domu. Vrah bez stopy zmizol. Posledný, kto mohol takmer 55-ročného exministra vidieť živého, bol mladík, ktorý mu priniesol obálku od firmy Naftoprojekt.
→
V tom čase Duckého viedli v SPP už iba ako „zamestnanca bez zaradenia“, nad ktorým sa hromadili mraky. Vražda sa stala v pondelok a len tri dni predtým, v piatok 8. januára, podal vtedajší minister hospodárstva Ľudovít Černák na svojho predchodcu trestné oznámenie. Podľa neho sa blízky Mečiarov spolupracovník Ducký správal pri vedení plynární, vtedy ešte najziskovejšej štátnej firmy, „nie ako správca, ale ako majiteľ“.
Hneď po Duckého smrti sa objavili správy o tunelovaní SPP, ale aj o stámiliónových zmenkách, o nelegálnych prevodoch akcií, obrovských dotáciách do športu. Značná časť Duckého aktivít smerovala do Českej republiky a Ruskej federácie. V prvom prípade sa týkali predovšetkým nákupu obchodných podielov v Chemapole, v druhom – spoločného podniku SPP a Gazpromu.
České médiá v súvislosti s Duckého vraždou upozornili, že podobným spôsobom za záhadných okolností už odišli traja známi muži, ktorí mali v minulosti niečo spoločné s Chemapolom a obchodom s ropnými derivátmi. Podnikateľa Ottu Rechcigela napríklad zastrelili neznámi páchatelia v jeho prísne stráženom dome.
Vtedajší minister vnútra Ladislav Pittner upozornil na ďalšiu okolnosť, ktorá tvorila základ jednej zo šiestich vyšetrovacích verzií: „Ducký bol bezpochyby zaujímavý svedok pre vyšetrovanie celého radu privatizačných káuz a podvodov a rovnako tak nepohodlný svedok pre ich aktérov.“
Naopak, druhá strana, predovšetkým predstavitelia HZDS, obviňovali z vraždy „vládny terorizmus“ a upozorňovali na „štvavú kampaň“, ktorú podľa nich viedla vtedajšia vládna exekutíva na čele s Mikulášom Dzurindom.
Dokedy budú strašiť?
Duckého životným krédom síce bolo „žiť a nechať žiť“, ale viedol život plný rizík. Ľudia, ktorí ho poznali zblízka, hovorili, že sa zahráva s ohňom. Nakoniec sa mu to nevyplatilo.
Odvtedy uplynulo už takmer dvanásť rokov a polícia medzitým dvakrát ukončila vyšetrovanie Duckého vraždy. Najprv už v máji 2000, ale o päť mesiacov neskôr Krajský súd v Bratislave na neverejnom zasadnutí zastavil voči obžalovanému Olegovi T. z Ukrajiny trestné stíhanie a prepustil ho z väzby.
Druhýkrát sa vyšetrovanie skončilo v júli 2007. Obžalovaný bol ten istý, medzitým si však zmenil meno na Oleg K. a žije nevedno kde, údajne však na Ukrajine. Už vlani bolo zrejmé, že trestné stíhanie sa bude musieť presunúť k nášmu východnému susedovi.
Mimochodom, podľa nezávislých odborníkov je dosť pravdepodobné, že aj vyšetrovanie Valkovej vraždy – najmä ak ju spáchal nájomný zabijak – bude rovnako nekonečným príbehom.
Meno Ducký ostáva žiť v širšom spoločenskom povedomí najmä jeho zmenkami, ktoré ako generálny riaditeľ podpísal ešte v roku 1998. Ich protihodnotou mali byť služby obchodného a finančného charakteru za stámilióny korún, ktoré sa však nikdy nerealizovali.
Valko zastupoval plynárne v tejto veci od roku 2000 a SPP – od istého času vlastne už štát – sa kvôli nim stále súdi. „Vlastníci zmeniek nimi zo štátu peniaze nevytiahnu,“ odkázal im pred piatimi mesiacmi Dobroslav Trnka, keď prokuratúra obhájila na Najvyššom súde mimoriadne dovolanie v prípade jednej takejto zmenky. Znela na miliardu korún…
Koľko Duckého zmeniek je ešte v obehu, to nikto nevie, lebo nikdy sa nedostali do účtovníctva firmy. A tak ešte budú asi dlho strašiť. A pripomínať aj meno advokáta, ktorý zomrel rovnakou smrťou ako ich pôvodca.