Národnostné menšiny by mohli od júla budúceho roka používať svoj jazyk v obciach s 10-percentným zastúpením. Teraz majú toto právo, ak ich v obci žije 20 percent. Novelu zákona o používaní jazykov národnostných menšín s týmto ustanovením predstavil líder Mosta Béla Bugár spoločne s vicepremiérom Rudolfom Chmelom. „Je to dôležitý bod programu Mosta-Híd aj programového vyhlásenia vlády,“ povedal Bugár.
Ak by táto novela prešla v parlamente, v praxi by to znamenalo, že rómsky jazyk bude možné používať v úradnom styku približne v 100 obciach, ukrajinský a rusínsky jazyk v 150 obciach. Najmenej sa dotkne maďarských obcí, ktorých pribudne 25. Doteraz je možné používať maďarský jazyk v 511 obciach.
Vicepremiér Chmel predpokladá, že veľa sa bude diskutovať o znížení kvóra na 10 percent. Zvýhodnia sa však najmä menšie menšiny. Z návrhu vyplývajú aj isté finančné dôsledky, ale nie také, aby sa z toho podľa Chmela „zrútil štátny rozpočet“. Bližšie nešpecifikoval, o akú sumu pôjde. Chmel povedal, že ak sme na Slovensku skutoční demokrati, malo by sa na navrhovanú hranicu 10 percent prihliadať. Bugár dodal, že každá menšina svojím jazykom a kultúrou obohacuje Slovensko, a preto aj početne menšie menšiny by mali mať možnosť používať svoj jazyk, lebo inak postupne vymrie.
Opozičná SMK predloženú novelu zákona víta, ale tvrdí, že si ju musí detailnejšie preštudovať. Most predložil zákon počas volebnej kampane pred komunálnymi voľbami. „Je to do určitej miery predvolebný ťah, lebo skôr ho predstavil médiám ako koaličným partnerom. Takže výsledok je ešte veľmi neistý,“ povedal predseda SMK József Berényi.
Bugár tvrdí, že ho obvinenia v súvislosti s volebnou kampaňou nebavia a stranu budú ľudia posudzovať podľa vykonanej práce. „Už som bol všetkým, len nie pedofilom,“ poukázal Bugár na obvinenia z minulosti. Predloženie návrhu zdôvodnil časovým hľadiskom, ak má zákon platiť od polovice budúceho roka. Verejná diskusia o zákone by sa mala skončiť začiatkom decembra a približne v polovici decembra by sa mal dostať na stôl koaličným partnerom. Poslanci by o ňom začali rokovať na februárovej schôdzi parlamentu.
Splnomocnenec vlády pre rómsku komunitu Miroslav Pollák návrh Mosta ocenil. „Určite bude povzbudením a posilnením identity Rómov,“ poznamenal Pollák. Obáva sa, či sa návrh naplní aj reálnou politickou vôľou. Koaliční partneri sú zatiaľ zdržanliví. Podpredsedníčka KDH Jana Žitňanská nevedela vyjadriť postoj kresťanských demokratov. „Najskôr sa ním bude zaoberať predsedníctvo KDH,“ povedala. Aj šéf klubu SaS Jozef Kollár uviedol, že nemôže hovoriť za stranu, lebo o tom nediskutovali. Predpokladá však, že by s novelou nemal byť nijaký problém.
Novela zákona obsahuje aj finančné sankcie. Chmel povedal, že sú tam preto, lebo sú aj v zákone o štátnom jazyku. „Keby sa ich podarilo vyňať zo zákona o štátnom jazyku, my by sme ich ochotne vyňali aj z tohto zákona,“ podotkol Chmel. Pokuty by mal podľa novely udeľovať práve vicepremiér, ak nedôjde po jeho predchádzajúcom upozornení k náprave. Sú v rozmedzí od 50 do 2 500 eur. Pokuty nie sú dobrým riešením ani podľa SMK. „V dlhodobom horizonte to nevyvolá dobrý pocit a neposilní sa pocit spolupatričnosti, keď sa budú vzájomne sankcionovať používatelia štátneho alebo menšinového jazyka,“ myslí si Berényi.