Radičovej koalícia sa pýta, čo ďalej

Konflikt pri voľbe generálneho prokurátora dostal vládnu koalíciu do situácie, že sa sama seba pýta, ako ďalej. Bývalý predseda KDH Pavol Hrušovský v piatok vyhlásil, že v takej neistote a nedôvere sa nedá pracovať. Belá Bugár z Mostu dodáva: "Klesli sme veľmi hlboko, koalícia sa musí spamätať. Tento rok som ešte ako-tak ochotný pochopiť, že sú určité problémy, ale na budúci rok musí koalícia fungovať inak," povedal.

04.12.2010 08:41
Iveta Radičová Foto:
Premiérka Iveta Radičová
debata (65)

Hrušovský hovorí o dôvere na bode mrazu, strate svedomia a morálky. „Tento stupeň nedôvery, ktorý tu medzi nami vznikol, nedáva do budúcnosti záruku, že sa nemôže takáto situácia kedykoľvek zopakovať,“ upozornil Hrušovský.

Prejavuje sa to, čo sa hovorí od začiatku, hodnotia politológovia. „Vládna koalícia je veľmi nestabilná. Nepomáha ani to, že premiérka dáva do banku svoju funkciu, aby sa to, čo si želá, akceptovalo,“ hovorí Koziak.

Po tom, čo ani hrozby premiérky Ivety Radičovej demisiou nezabezpečili dostatok hlasov pre zvolenie nominanta koalície Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora, sa koaliční partneri ešte vo štvrtok prikláňali k tomu, že o generálnom prokurátorovi treba hlasovať verejne, aby sa mohli navzájom kontrolovať. V piatok časť z nich názor zmenila. Nie je tak jasné, čo sa stane v utorok, ak by nový prokurátor nebol zvolený.

Čentéšovi vo štvrtok do úradu nepomohlo ani to, že hoci hlasovanie bolo tajné, klub SaS aj Mostu si ho fotili a ostatných kontrolovali ich skrutátori pri volebných urnách. Koalícia má síce 79 hlasov, ale on ich dostal len 74, o jeden menej ako Dobroslav Trnka, ktorého nominoval Smer. Nedôveru posilňuje, že nikto z koalície sa k hlasovaniu za Trnku nepriznal.
Koalícia popritom, že sa od hlasovania vo štvrtok napoludnie navzájom obviňuje zo zlyhania, hľadá aj riešenie, ako sa vyhnúť ďalším problémom. Preto začala uvažovať aj o odtajnení voľby zmenou zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Politológovia však pred takýmto krokom varujú.

„Aby ustrážili to, aby prešiel koaličný kandidát, odchádzajú od tajnej voľby. To je niečo absolútne bezprecedentné. Je to prejav zúfalstva,“ myslí si Koziak. Ak by to urobil Robert Fico alebo predtým Vladimír Mečiar, nastala by podľa neho v SDKÚ hystéria. „Keď už musia hľadať záchranu v takých podobách, že zrušia tajnú voľbu a pristúpia k verejnej, tak to je skutočne debakel. Je to posun kamsi pred demokratické pomery,“ dodáva politológ Miroslav Kusý.

Ani verejná voľba však nie je istá. Problémy s ňou má KDH, ktoré pôvodne s touto myšlienkou prišlo. Šéf poslaneckého klubu Pavol Hrušovský hovorí, že po šokujúcej voľbe sa nechal uniesť. Lepšie by bolo zvoliť generálneho prokurátora tajne, a to v druhom kole voľby na budúci utorok. Súhlasí aj predseda parlamentu a šéf SaS Richard Sulík. Verí, že na Koaličnej rade v pondelok sa dohodnú na mechanizme, ktorý zaručí zvolenie Čentéša.

Rýchlo schváliť zmenu rokovacieho poriadku, v utorok urobiť neplatnú voľbu a uzavrieť tak druhé kolo, potom zvoliť Čentéša verejne, to je cesta, ktorú preferuje SDKÚ. Odvoláva sa pritom na dohodu z Koaličnej rady po neúspešnej voľbe prokurátora. „Už sme jediní, čo to chceme,“ posťažoval sa v piatok poslanec SDKÚ Štefan Kužma. Predseda poslaneckého klubu SDKÚ Jozef Mikuš mal dokonca pocit, že sa ráno zobudil do nejakého iného sveta, ako je ten, v ktorom sa večer predtým dohodli.

„Nechceme meniť pravidlá uprostred hry,“ zhodovali sa v piatok Sulík s Hrušovským. Šéf SaS pripúšťa zmenu voľby na verejnú, nie však v skrátenom legislatívnom konaní. Nesúhlasí, aby vláda zasahovala do vecí parlamentu. Skrátené legislatívne konanie však môže navrhnúť iba kabinet o ním podaných zákonoch.

Sulík radí zachovať pokoj a rozvahu a nepodliehať panike. „Prosím vás, aká kríza… Nebudem sa tu teraz plašiť ešte ja. Máme tu proces, ktorý musíme zvládnuť a dokončiť,“ hovorí s tým, že koaličným partnerom stále verí. Situáciu sa snaží upokojiť aj šéf SDKÚ Mikuláš Dzurinda. „Taká býva politika. Spomínam si teraz, aké boli turbulencie, keď ja som niesol najväčšiu zodpovednosť v rokoch 1998 – 2006. Napokon, koalícia sa dohodla. Aj na úrovni straníckych vedení, aj na úrovni poslaneckých klubov, aj na úrovni Koaličnej rady,“ povedal.

„V každom prípade je to prejav krízy vládnej koalície. Sú tam deštruktívne živly, ktoré hatia jej dohody,“ konštatuje Kusý. Sú buď pod vplyvom lobingu, teda konajú zištne, alebo pracujú na páde vlády Ivety Radičovej či v prospech Roberta Fica. „Ficovi nejde o nové voľby, skôr o rekonštrukciu. Ak by vláda padla, prezident by poveril predsedu najsilnejšej strany, aby zostavil novú. V tom prípade je veľká šanca, že by sa Ficovi podarilo tú vládu zostaviť,“ domnieva sa Kusý.

Krízy v koalícii prichádzajú čoraz častejšie. Ukazuje sa, že odpor k Ficovi je málo na to, aby koalíciu udržal pokope. Kto väzí za najnovšou krízou? Podľa Koziaka to môže byť vnútorné pnutie v Moste, ale aj v SDKÚ či KDH, ktoré sa aj po hlasovaní o dani z piva ukazuje ako pomerne nespoľahlivý partner.

65 debata chyba