S konkrétnym návrhom na vyplácanie nových dávok v hmotnej núdzi by mal rezort práce prísť v lete budúceho roku. Zatiaľ je známe len to, že nový zákon by mal zrušiť poskytovanie príspevku na bývanie. Ten by mal podobne ako v iných európskych krajinách riešiť samostatný zákon.
„Chceme, aby si dávky v hmotnej núdzi poberatelia zaslúžili viac, ako je to v súčasnosti. A budeme nekompromisní, pokiaľ pôjde o zneužívanie týchto dávok,“ povedal Mihál. Podľa neho upraví budúci zákon právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi úplne novým spôsobom.
Odborníci plány ministerstva vítajú, no pripomínajú, že väčšina príspevkov, ktoré zvyšujú základnú dávku, je podmienená splnením množstva povinností.
„Príspevky na obedy či školské pomôcky idú priamo škole, no vyžadujú si aj malú spoluúčasť rodiča – bez nej sa peniaze nepridelia,“ upozorňuje sociologička Zuzana Kusá. Podobne tehotná žena môže dostať príslušnú dávku, len ak si plní povinnosť chodiť pravidelne na lekárske prehliadky. A príspevok na bývanie nedostane ten, kto zaň neplatí, aspoň podľa splátkového kalendára, alebo kto nemá trvalé bydlisko a žije napríklad v ubytovni.
Ministerstvo zvažuje zaviesť takzvaný medzitrh práce, ktorý by človeku v núdzi umožnil zamestnať sa a pritom nestratiť nárok na všetky dávky, ako je to teraz. Podrobnosti však zatiaľ šéf rezortu nevysvetlil.
S nápadom súbehu štátnej dávky a vlastného príjmu Mihál vyšiel už pred júnovými parlamentnými voľbami. Vtedy v princípe priblížil, že každý občan nad 15 rokov by mal mať nárok na štátnu dávku vo výške životného minima. Uberalo by sa z nej v závislosti od výšky príjmu, pričom od sumy 1¤850 eur by nárok zanikol. Na osobitné dávky by mali nárok deti, dôchodcovia, invalidi a ďalší odkázaní. Iné súčasné dávky a príspevky navrhol zrušiť. Tento systém si však žiada komplexnejšiu úpravu zákonov, ktoré by viedli ku konečnému cieľu – zavedeniu odvodového bonusu.
Zámer povoliť prácu popri poberaní dávok ocenil Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti. „Táto možnosť by zvýšila motiváciu pracovať. Veď ak sa dnes čo len jeden člen rodiny zamestná, o sociálne dávky príde celá rodina. Nečudujme sa, že sa občania správajú ekonomicky a robiť nejdú,“ uvažuje Páleník.
Kusá má iný názor. „Na Slovensku sa vytvorila atmosféra, že ľudia sú nezamestnaní nie preto, že niet pracovných miest, ale preto, že sú leniví a pracovať nechcú,“ zdôraznila Kusá. Pripomenula, že aj úrady práce majú hneď na základnej stránke namiesto dôležitých informácií telefónne číslo, kam možno anonymne nahlasovať tých, čo dávky zneužívajú.
Mihál pripomenul, že ministerstvo už v novele zákona o sociálnom poistení, ktorú poslanci prijali tento týždeň, znížilo ochranný príspevok pre dlhodobo nezamestnaných, keďže úrady práce upozorňovali na jeho masívne zneužívanie.
Sľúbil zdokonaliť systém aktivačných prác, ktorý sa však už roky nedarí naplno rozvinúť. Záujem by o ne aj bol, organizáciu však doterajšie vlády bez dostatočného finančného pokrytia presúvali na samosprávy.
V súčasnosti poberá dávky v hmotnej núdzi a príplatky k nim asi 190-tisíc žiadateľov. Mesačne na ne plynie zhruba 24 miliónov eur.