Ak by sa dnes konali voľby, bolo by ťažké predpovedať, ktoré strany by dokázali zostaviť väčšinovú vládu. Vyplýva to z vyhodnotení prieskumov verejnej mienky od júna do konca tohto roka.
„Hoci Smer svoju komunikačnú stratégiu zameral na tvrdú kritiku zvyšovania DPH či zastavenie výstavby diaľnic, koalícia až tak výrazne nestráca podporu, ako by sa dalo predpokladať. Koalícia ohlásila mnohé nepopulárne opatrenia, ktoré vstúpia do platnosti v novom roku,“ poznamenal sociológ Martin Slosiarik z agentúry Focus.
Šok pre voličov Smeru
Politológ Juraj Marušiak tiež považuje spoločnosť za polarizovanú. Podľa neho sa voliči identifikovali so svojimi politickými lídrami a tábormi a existuje možnosť presúvania voličov len v rámci daného tábora. „Zdá sa, že zatiaľ nejaké veľké prechody voličov medzi koalíciou a opozíciou nemožno očakávať,“ myslí si Marušiak. Zmenu pripustil v prípade, že sa podarí zmobilizovať voličov alebo keď časť bude natoľko sklamaná, že k voľbám nepríde.
V decembrovom prieskume by opozičné strany Smer a SNS získali v parlamente väčšinu 76 poslaneckých mandátov. Súčasná vládna koalícia ich má teraz na základe výsledkov volieb 79 zo 150-členného parlamentu.
Stabilnú podporu si od volieb udržiava Ficov Smer aj Dzurindova SDKÚ. Čo sa týka Smeru, ten podľa Slosiarika môže doplácať na to, že časť voličov sa spoľahne na masu podporovateľov a nejde voliť. „Časť voličov potrebuje tesne pred voľbami presvedčenie, že ich hlas zaváži,“ povedal. Smer dosiahol volebný zisk necelých 35 percent a hneď po voľbách stúpol na 42 percent. „Bol to šok a prekvapenie pre sympatizantov Smeru, ako voľby skončili. Potom by už aj išli voliť, ale situáciu nemohli zvrátiť,“ poznamenal sociológ.
Prepad SaS
Vládne strany si od volieb udržiavajú približne rovnakú podporu. Výnimkou je len Sulíkova SaS. V septembrovom prieskume sa prepadla o 4 percentá a k svojmu volebnému zisku niečo vyše 12 percent sa zatiaľ nepriblížila.
Šéf poslaneckého klubu SaS Jozef Kollár povedal, že volebný výsledok 12 percent ani nikto nečakal. „Naše optimistické odhady boli okolo 8 percent,“ zhodnotil situáciu. Počiatočný pokles považuje za prirodzený. Rivality s SDKÚ sa neobáva. Podľa zistení SaS približne tretinu jej voličov tvorili nespokojní voliči SDKÚ, tretinu prvovoliči alebo ľudia, ktorí v roku 2006 nevolili, a tretina boli bývalí voliči Smeru.
Kollár sa neobáva, že by SaS v budúcnosti postihol osud strán SOP alebo ANO, ktoré sa okamžite stali súčasťou vlády, ale v ďalších voľbách už neuspeli. „Našou silnou stránkou je jasne vyprofilovaná hodnotová štruktúra. Po 20 rokoch sme prvý subjekt, ktorý vznikol na zelenej lúke a nie odštiepením nespokojných politikov,“ zdôraznil Kollár.
Slosiarik zdôvodňuje pokles preferencií SaS štruktúrou jej voličov. „SaS má voličov, ktorí boli k nej najmenej pripútaní. Časť voličov oslovila takými bodmi programu, na ktoré sa nechali ad hoc zlákať, a keď vstúpila do koalície a musela z nich ustúpiť, to mohlo časť prívržencov sklamať,“ povedal sociológ. Myslí si tiež, že časť voličov Sulíkovej strany prešla medzi nerozhodnutých alebo ich politika momentálne nezaujíma. „To sú tí, ktorých sa podarilo zmobilizovať v poslednej chvíli, keď dobrý výsledok bol spôsobený aj tým, že SaS dokázala mobilizovať cez internet a cez rôzne sociálne siete,“ vysvetlil.
Nadviazanosť na Bugára
Podporu bez väčších výkyvov si udržiava Bugárov Most-Híd. Podľa Slosiarika ide o zmiešanú stranu, ktorej približne 20 – 30 percent podporovateľov tvoria Slováci. Podľa sociológa je nadviazanosť na Bélu Bugára v Moste výrazná a voliči ho uznávajú ako politika konsenzu. „Keby sa Most orientoval len na maďarských voličov, tak ich pozícia je podobná ako dnes SMK. Práve prídavok slovenského elementu dáva Mostu výhodu, ktorú SMK nemá,“ uzavrel Slosiarik.
Bugár na doterajšiu obľúbenosť strany hľadí ako na začiatok dobrého štartu. V nasledujúcom roku sa chce ďalej venovať budovaniu štruktúr strany. Za nedostatok považuje informovanie o pozitívnych veciach, ktoré prijala Radičovej vláda. Je presvedčený, že Most posunuli dopredu aj témy národnostných menšín. „Na rozdiel od SMK my nekritizujeme, ale konáme,“ dodal.
SNS na hrane
Kresťanskí demokrati obsadili vo vláde pomerne rizikové rezorty zdravotníctva a dopravy. Veľkou témou opozičného Smeru sú práve diaľnice, ktoré má v agende šéf KDH Ján Figeľ ako minister dopravy. Pre Slosiarika je otázkou, či by téma diaľnic mohla v budúcnosti znížiť popularitu KDH. Podľa neho pre starších voličov KDH nemusí byť budovanie diaľnic natoľko prioritné ako fungovanie zdravotníctva. KDH označil za stranu so stabilným voličstvom, ktoré je na stranu hodnotovo nadviazané a dokáže odpustiť aj isté prešľapy.
V zóne ohrozenia sa nachádza Slotova SNS. Vo voľbách sa dostala do parlamentu len veľmi tesne a aj v decembrovom prieskume Focusu získala len 5,5-percentnú podporu. Strana nemá podľa sociológa istý elektorát a vnútorné rozpory by mohli spôsobiť jej odchod z parlamentu. „Je pre mňa otázkou, čo urobí Anna Belousovová. Ak aj Ján Slota premýšľa o jej vytlačení zo strany, oslabí tým pozíciu SNS, lebo Belousovová určite na seba viaže časť voličského potenciálu,“ povedal.