Podľa odvolacieho súdu sa dokazovanie v tomto prípade viedlo široko, ale smerom, ktorý nemohol prispieť k určeniu, kto bol páchateľ. Za veľkú chybu považuje, že svedkovia, ktorí robili rekogníciu, neboli hneď požiadaní, aby vysvetlili, na základe čoho určili danú osobu. Neskôr totiž napríklad jedna svedkyňa povedala, že neurčila páchateľa, ale osobu, ktorá sa mu najviac podobá.
Roman Červenka nechcel byť osobne na pojednávaní. „Vzhľadom na medializáciu mojej osoby žiadam, aby ste mojej žiadosti vyhoveli a moju eskortu zrušili,“ napísal súdu. V apríli po vynesení rozsudku pri odchode z pojednávacej miestnosti prehovoril k novinárom. „Čo vám mám povedať? Tento rozsudok venujem svojej rodine za to, že celý čas stojí pri mne. Som nevinný od začiatku a teraz ste sa o tom všetci mohli presvedčiť,“ povedal. Jeho obhajca Ladislav Jonáš dodal, že mu od začiatku veril, že je nevinný. „Nech je akokoľvek neprispôsobivý – prispôsobivý, alebo nazvime to akokoľvek, ale nie je tak otrlý, drzý a arogantný, aby takéto niečo spravil,“ uviedol v apríli Jonáš, podľa ktorého prípad stál na indíciách a dohadoch, priamy dôkaz o vine jeho klienta neexistuje.
Podľa sudcu spravili policajti rekogníciu nezákonne
Podľa predsedu senátu prvostupňového súdu nebolo dokázané, že prepad banky spáchal Roman Červenka. Po vynesení verdiktu sudca konštatoval, že ani z jednej výpovede svedka nemôže byť vyextrahovaný dôkaz o vine obžalovaného. Negatívne sa vyjadril aj k policajnej rekognícii s prítomnosťou dvoch svedkov, ktorá bola podľa neho urobená nezákonným spôsobom, lebo sa manipulovalo s figurantmi. Pachová stopa podľa sudcu môže byť len podporným dôkazom, keďže služobný pes môže niekoho označiť aj na základe použitého deodorantu. Pripomenul skupinu svedkov, ktorá poskytla alibi obžalovanému, že bol počas lúpeže inde – v reštaurácii, resp. krčme. „Musel by sa ísť niekam prezliecť, nasadiť kuklu, ozbrojiť sa, vbehnúť tam,“ povedal sudca, čo si nevie dobre predstaviť. Pre páchateľa je „priaznivé“, keď si situáciu pri banke sleduje a ide tam, keď sú v nej len zamestnanci. Pochybnosti sú aj o tom, či by niekto požíval tvrdý alkohol pred tým, ako by lúpil, keďže alkohol otupí zmysly. Ak by bol páchateľ v krčme, páchol by nikotínovým smradom, ale ten, čo bol v banke, podľa svedkyne „smrdel kuchyňou“.
Pre utečeného Červenku policajti upchali celú Bratislavu
Lúpež v pobočke VÚB banky v bratislavskej Rači sa stala 3. januára 2008, páchateľ so zbraňou ulúpil 5 600 eur. Roman Červenka sa stal mediálne známy svojím útekom policajtom cez okienko na záchode nemocnice na Kramároch, keď ho 16. januára 2008 krátko po obvinení z bankového prepadu priviedli na lekárske vyšetrenie, lebo sa sťažoval na bolesti v bruchu. Podľa jeho priateľky utiekol pre tlak zo strany policajtov. „Bola som pri tom, keď ho odvádzali, dvakrát sa pre neho vrátili, boli tam vyhrážky z ich strany, že svojho syna už neuvidí a má sa rozlúčiť so slobodou,“ povedala jeho priateľka. Napriek rozsiahlej pátracej akcii v hlavnom meste ho polícia dlho nedokázala vypátrať. Romana Červenku zadržali až 26. mája 2008 v Rači po malej dopravnej nehode. Pred policajtmi vtedy vyliezol na strom v záhrade.
Súd s Romanom Červenkom v kauze bankovej lúpeže sa začal v októbri 2009, necelé tri mesiace potom ho pustili na kauciu z väzby. Počas pojednávania sa objavili nejasnosti o odobratí pachových stôp a informácia, že z prepadu neexistuje obrazový záznam, lebo kamerový systém banky mal v tom čase technické problémy. Pracovníčka banky, ktorá tam bola počas prepadu, nevedela páchateľa presne popísať.
Roman Červenka mal aj ďalšie problémy so zákonom. Za starší prípad lúpežného prepadnutia z roku 2001, pri ktorom so spolupáchateľom zobrali napadnutému retiazky a mobil, dostal napokon právoplatne päť rokov. Počas svojho pobytu na slobode mal Roman Červenka aj dva incidenty – pobil sa s hosťami v krčme, pri inom konflikte napadol policajnú hliadku a snažil sa jej ujsť. Za tento skutok dostal dva roky.