„Objednal som sa ako obvykle, no keď som tam ráno prišiel, jeden z pracovníkov sa mi hneď ospravedlňoval. Vraj ma omylom objednali na rovnaký čas, keď mali objednaného iného Figuliho. Ten prišiel krátko po mne. Mal úplne rovnaké auto. Aj mobilný telefón. A tiež pracoval s drevom. Nechceli sme tej zhode veriť,“ spomína Figuli.
Keď sa stretnú menovci, rečami sa šplhá po rodostrome. Keď prišlo na to, že Ján Figuli je z Klenovca, kolega Figuli sa ho opýtal, či vie, že má predka rebela. Pre klenovského Figuliho to bola výzva. Začal sa o Františka Samuela zaujímať. Žiaľ, nebolo to jednoduché. Klenovec koncom 19. storočia vyhorel, zničila sa aj matrika, a tak sa výlety do minulosti podnikali ťažko.
„Dodnes nemáme stopercentne vypracovaný rodostrom, ale podľa doterajších zistení to vyzerá tak, že som potomkom Františkovho brata Jána alebo Ondreja,“ vysvetľuje Figuli. Práve na žiadosť Ondreja sa František Samuel koncom 70. rokov 19. storočia vrátil po dlhých cestách po svete znova na rodnú hrudu.
Figuli chce napriek ťažkostiam o prapredkovi zistiť čo najviac informácií. S pomocou priateľov chce viac preskúmať aj americké zdroje, ktoré by mohli potvrdiť mnohé domnienky o jeho pobyte za oceánom. Z tohto obdobia je málo zdrojov a veľa fám. Jedna, veľmi obľúbená, no dokázateľne lživá, hovorí o tom, že Figuli bol chvíľu guvernérom štátu Virgínia.
Nateraz však Jánovi Figulimu stačia aj mementá, ktoré po svetobežníkovi zostali v Kokave nad Rimavicou, kde zomrel. Okrem jeho náhrobku s textom v biblickej češtine, ktorý napísal Františkov brat Ondrej, stojí v obci dodnes aj dom Františkovej sestry, kde dobrodruh dožil. Na jeho počesť je v Kokave aj Ulica F. S. Figuliho.
Pre rodinu Figuliovcov je však vari najzaujímavejšou spomienkou jaskyňa za Borovou, kde sa František Samuel chvíľu skrýval, po tom, čo naňho v roku 1850 vydali zatykač. „Je to vlastne taká rodinná skrýša. Z rozprávania otca viem, že sa tam Figuliovci skrývali aj počas druhej svetovej vojny,“ uzatvára muž s rebelskou krvou v žilách.