Šéf Súdnej rady Štefan Harabin na jej prvom verejnom zasadnutí v januári naznačil, že sudcovia by mohli podať proti rozhodnutiam o znížení platov opravný prostriedok – rozklad. Na Najvyššom súde, ktorému Harabin šéfuje tiež, tak urobila väčšina sudcov. „Rozklad zatiaľ podalo 58 sudcov. Niektorým ešte beží lehota,“ informoval hovorca súdu Michal Jurči.
Pravde sa podarilo zistiť, o čo sudcovia v rozkladoch žiadajú. Získala totiž vzor rozkladu, ktorý dostali elektronickou poštou sudcovia Krajského súdu v Bratislave.
Podľa tohto vzoru sudcovia navrhujú, aby sa konanie o znížení ich platu prerušilo do času, kým o tejto otázke nerozhodne Ústavný súd. Na ten sa v mene sudcov obrátila skupina poslancov za stranu Smer. Po rozhodnutí Ústavného súdu navrhujú sudcovia napadnuté rozhodnutie o znížení platu zrušiť v celom rozsahu.
Zníženie platov sudcov určuje zákon. Šéfovia súdov by podľa názoru ministerstva spravodlivosti mali sudcom novú výšku platu iba oznámiť. Na otázku, či by sa sudcom mohlo rozkladmi podariť obísť novelu zákona o platových pomeroch ústavných činiteľov, ktorú vládna koalícia schválila na konci minulého roka, ministerstvo nevedelo jednoznačne odpovedať.
Otázne je, koľko zo zhruba 1¤300 slovenských sudcov rozklad podalo alebo ešte podá. Pravda to zisťovala náhodne na niekoľkých súdoch. Hovorca Krajského súdu v Bratislave Pavol Adamčiak napríklad neodpovedal na otázku, koľko sudcov na ich súde rozklad podalo.
Adamčiak tvrdí, že predsedníčka Gabriela Šimonová vystavovala sudcom oznámenia o plate, ktoré „nemajú charakter rozhodnutia, preto neobsahujú poučenie o opravnom prostriedku“. Pravda má k dispozícii jeden z platových dekrétov Harabina, ktorý poučenie obsahuje.
Vo vzorovom tlačive na rozklad je preklep, ktorý naznačuje, odkiaľ mohol dokument na bratislavský krajský súd prísť. Namiesto formulácie „predsedníčka Krajského súdu v Bratislave“ je v tlačive uvedené „predsedníčka Krajského súdu Slovenskej republiky“. „Vzor zrejme vyhotovili na Najvyššom súde,“ domnieva sa na základe tohto preklepu sudca, ktorý tlačivo Pravde poskytol.
Štyria sudcovia Najvyššieho súdu – Miroslav Gavalec, Zuzana Ďurišová, Milan Karabín a Peter Paluda – sú presvedčení, že Harabin sa dopustil disciplinárneho previnenia, keď namiesto oznámenia novej výšky platu vydal sudcom platový dekrét vo forme rozhodnutia. V nesúhlasnom stanovisku, ktoré mu doručili, píšu, že konal „s nečestným úmyslom“. Podľa hovorcu Michala Jurčiho postupoval jeho šéf striktne v súlade so zákonom.
Sudca Miroslav Gavalec si myslí, že spôsob, akým sa jeho kolegovia pokúšajú zachrániť výšku svojich platov, je právny nezmysel. „Deväť z desiatich právnikov vám povie, že sa to nedá takto zrealizovať,“ uviedol.
Rezort spravodlivosti zaslal na všetky súdy začiatkom januára nové platové tabuľky pre sudcov. Priemerný plat sudcov za minulý rok – 2¤234 eur – by mal klesnúť o 200 eur. Najvyšší súd nedávno informoval, že mesačný plat jeho sudcu sa od januára znižuje o 325 eur. Presná výška zníženia platov ústavných činiteľov bude známa v marci, keď Štatistický úrad zverejní výšku priemernej mzdy v národnom hospodárstve za minulý rok.