Vinu na tom má aj zle postavená legislatíva. Zodpovedným totiž prikazuje prijať krátkodobé opatrenia na zlepšenie kvality ovzdušia až vtedy, keď počet smogových dní v danom mieste presiahne 30. Na druhej strane zákon hovorí, že ľudia by nemali dýchať nadmerné množstvá prachových častíc viac ako 35 dní v roku.
Takzvané akčné plány, ktoré majú riešiť kritickú situáciu, začali do pondelka napĺňať iba na štyroch miestach – V Banskej Bystrici, Jelšave, Košiciach a Žiline. Inde zatiaľ čakajú. V Ružomberku, ktorý mal vlani najviac problémov s prašnosťou – 143 nadlimitných dní za celý rok 2010, bolo napríklad do pondelka 24 smogových dní.
Ministerstvo životného prostredia argumentuje tým, že „v prvé dva mesiace roku mnohé z krátkodobých opatrení ani nie je možné vykonávať. Napríklad odstraňovanie zimného posypu, čistenie komunikácií od prachu“. Práve tieto činnosti však znečisťovatelia najčastejšie ponúkajú ako riešenie situácie. Aj keď v skutočnosti v boji proti prašnosti v ovzduší neveľmi pomáhajú.
Daniel Lešinský z občianskeho združenia Cepta upozorňuje, že v okolitých krajinách pri rozbore prachových častíc zistili, že nepochádzajú zo zimného posypu. „V tejto oblasti sa triafame vedľa,“ tvrdí Lešinský. Podľa neho by sa Slovensko malo konečne zamerať na dopravu. Naftové motory nespĺňajúce najnovšie európske normy totiž produkujú pre ľudské zdravie najnebezpečnejšie častice s rozmerom iba 2,5 mikrometra. Pre tie sa na Slovensku norma iba pripravuje.
Riešenie Lešinský vidí v montáži prachových filtrov na naftové motory najmä nákladných áut, starších autobusov, stavebných mechanizmov či dieselových lokomotív. Podľa vzoru Nemecka by sa tiež podľa neho mali zaviesť v centrách najznečistenejších miest environmentálne zóny, kde by mali autá s naftovými motormi nespĺňajúcimi najnovšie európske normy vstup zakázaný.
Zomrú tisíce
„Zmeniť by sa malo i verejné obstarávanie. V Nemecku alebo Rakúsku nie je možné za verejné peniaze nakúpiť neekologický automobil. V Berlíne alebo Viedni nemôže stavať firma, ktorá má stavebné mechanizmy s motormi nespĺňajúcimi aspoň normu Euro 4,“ dodal odborník.
Po dosiahnutí limitu 30 smogových dní vyzvú krajské úrady životného prostredia najväčších znečisťovateľov a ostatné dotknuté subjekty, aby začali napĺňať akčné plány. Tie odborom životného prostredia napíšu, k akým opatreniam pristúpili. Pracovníci krajských úradov zodpovední za ochranu ovzdušia Pravde v rozhovoroch priznali, že proti prašnosti bojujú do veľkej miery iba formálne.
Štát vlani opakovane neochránil ovzdušie na väčšine územia. Maximálna dovolená hranica 35 smogových dní za rok bola prekročená na 21 z celkovo 31 meracích staníc. Európska komisia začala voči nám takzvané konanie o porušení. Ak neprijme vysvetlenie, ktoré sme jej zaslali koncom minulého roka, skončíme pre neplnenie limitov prachových častíc pred Súdnym dvorom EÚ. Hrozí nám pokuta vo výške 50-tisíc eur za každý deň.
Podľa dvoch štúdií Európskej komisie zomrie predčasne na Slovensku v dôsledku znečisteného ovzdušia 3 600 až 5 800 ľudí ročne, čo je desať- až dvadsaťkrát viac ako pri dopravných nehodách.
Najhoršia situácia je zatiaľ v Banskej Bystrici, kde bolo od začiatku roka do pondelka 37 smogových dní. Daniela Mažgútová, zodpovedná za ochranu ovzdušia na tamojšom krajskom úrade životného prostredia, nie je až natoľko znepokojená. Tvrdí, že meracia stanica Národnej monitorovacej siete kvality ovzdušia je umiestnená priamo pri najrušnejšej ceste a inde v meste je situácia lepšia.
Prach sa dostane do správ
Takto sa nemôžu upokojovať v Ružomberku, kde je meracia stanica umiestnená ďalej od zdrojov znečistenia. Aj napriek tomu bol Ružomberok vlani najzaprášenejším mestom na Slovensku.
„Ľudia sa o prašnosť ovzdušia nezaujímajú,“ vraví Mažgútovej žilinská kolegyňa Viera Chabanová. Na stretnutie s občanmi, ktoré zvoláva pri tvorbe akčných plánov, neprišiel podľa jej slov dosiaľ nikdy nikto. „Smola je v tom, že prach nezapácha. Ľudia sa pritom do dvoch hodín sťažujú, že smrdí hnoj, ktorý bol rozvezený na polia,“ opisuje nízku uvedomelosť ľudí o zdravotných rizikách prachu v ovzduší.
Ministerstvo životného prostredia chce zabezpečiť, aby sa informácie o prekračovaní denných noriem prachových častíc v ovzduší dostávali viac k ľuďom. „Súčasná legislatíva to nepredpisuje. Minister József Nagy vydá pokyn, aby sa tieto informácie objavovali okrem stránky SHMÚ aj v spravodajstvách vo vysielaní vo verejnej službe podobne ako správy o počasí,“ uviedla hovorkyňa rezortu Beatrice Hudáková.
Podľa Hudákovej sa chce rezort tiež viac zamerať na fakt, že v zimnom období slovenské domácnosti začali opäť vo veľkom kúriť drevom alebo uhlím. Pevné palivá prašnosť v ovzduší výrazne zhoršujú. Otázka „Čím kúrite?“ bola na žiadosť ministerstva zaradená do dotazníkov pre blížiace sa sčítanie obyvateľstva.