Konkrétne by napríklad nesmeli zamestnanci rok po odchode z istej firmy prejsť do konkurenčnej, prípadne si založiť vlastnú s podobným zameraním. Za toto obmedzenie by im síce patrila finančná náhrada, ale nie v plnej výške platu. Ministerstvo práce ako predkladateľ návrhu požaduje, aby zamestnávateľ vyplácal zamestnancovi rok po odchode aspoň 70 percent pôvodného mesačného príjmu, zamestnávatelia sú zatiaľ ochotní akceptovať najviac 50-percentnú sumu.
Odborári s takouto novinkou nesúhlasia vôbec. „Predstavte si experta na informačné technológie, ktorý si po opustení zamestnania nebude smieť otvoriť vlastnú firmu. Alebo chirurga, ktorý by chcel nemocnicu vymeniť za súkromnú prax. Do roka, keď by tak z dôvodu možnej konkurencie nesmeli urobiť, by sa to zaiste negatívne odrazilo na ich odborných schopnostiach, zručnostiach či celkovej kvalite práce,“ myslí si viceprezident Konfederácie odborových zväzov Vladimír Mojš.
Problémom by po novom bolo, aj ak by si chcel zamestnanec popri práci zriadiť podobne orientovanú živnosť. Urobiť by to smel len so súhlasom zamestnávateľa. Ten by si rozsah činností, ktoré by mu mohli konkurovať, vopred stanovil vo vnútornom predpise. „Mohol by to však byť taký široký zoznam, že by zamestnancovi zmaril všetky šance podnikať,“ mieni Mojš. Pripúšťa síce, že aj v zahraničí sa takéto zákony uplatňujú, zdôrazňuje však, že tam sú zamestnanci za ich akceptovanie naozaj nadštandardne odškodnení.
Podľa odborového predáka je navyše požadovaná úprava v priamom rozpore s požiadavkou premiérky Ivety Radičovej, aby sa zo zákonníka odstránili zbytočné administratívne prekážky. „Kto a akým spôsobom by kontroloval, či si každý plní svoje záväzky?“ pýta sa viceprezident konfederácie.
Ministerstvo práce tvrdí, že takéto úpravy v zákonníku ponúklo sociálnym partnerom len ako možnosť. „Dali sme do diskusie návrh, ktorý by riešil konkurenčnú činnosť zamestnanca počas trvania pracovného pomeru a po jeho skončení. Takéto opatrenie je v zahraničí úplne bežné,“ uviedla hovorkyňa Slavomíra Sélešová.
Zdôraznila, že keby sa na týchto opatreniach sociálni partneri zhodli, pôvodní zamestnávatelia by sa nevyhli finančnej kompenzácii strát zamestnanca, ktorý by po stanovený čas nesmel pracovať pre konkurenciu. „Zamestnávatelia by už dnes veľmi radi platili ľuďom za to, že po odchode z firmy neprejdú ku konkurencii,“ uzavrela Sélešová.
Zástupca zamestnávateľov v pracovnej skupine Juraj Borgula z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení potvrdil, že návrh vyšiel z dielne ministerstva. „My na ňom až tak nenástojíme. Beztak by sa dotkol zväčša vrcholových manažérov či vyšších odborníkov, s ktorými si zamestnávateľ môže upraviť vzťahy priamo v pracovnej zmluve, netreba mu na to zákonník,“ hovorí Borgula. Podľa neho je zbytočné chrániť takýmto spôsobom hoci aj firemné know-how, keďže ani to nie je úlohou pracovného kódexu.
Podľa ekonomického analytika Pavla Kárásza návrh zrejme vychádza najmä zo skúseností tých zamestnávateľov, ktorým bývalí zamestnanci „vykradli“ podnikateľské kontakty či využívané pracovné systémy. „Zabrániť tomu však môžu skôr kvalitnou pracovnou zmluvou s podmienkami, ktoré zabránia takémuto zneužitiu. Ak ju zamestnanec nedodrží, oprávňuje ich to brániť sa súdnou cestou,“ pripomína Kárász.
Pracovná skupina sa mala zísť na poslednom zasadnutí, no doteraz stihla prerokovať len zhruba polovicu z predbežne navrhnutej vyše stovky zmien. O zvyšných bodoch sa bude hovoriť vo štvrtok.
Po 7. marci má už ísť novela zákonníka na medzirezortné pripomienkovanie. Aj v rámci neho však budú môcť partneri z tripartity ďalej vznášať svoje námietky. Do vlády by sa mal návrh dostať 29. apríla. So schvaľovaním novely v parlamente sa počíta v letných mesiacoch.
Sporné body novely Zákonníka práce
spružnenie pracovného času – pracovať dnes možno najviac 40 hodín týždenne, po dohode 48 hodín, u zdravotníkov až 56, no maximálne 150 h nadčasov za rok príkazom a 250 po dohode. Zamestnávatelia by privítali prácu až do 56 h týždenne a uvoľnenie nadčasov, odborári navrhujú 35-hodinový pracovný týždeň
výpovedná doba – dnes je 2 mesiace pri trvaní zamestnania do päť rokov a 3 mesiace pri dlhšom, pričom platí súbeh výpovednej lehoty a odstupného, zamestnávatelia žiadajú zrušenie súbehu, odborári chcú zachovať terajší stav
reťazenie pracovných zmlúv – dnes možno pracovné zmluvy na dobu určitú uzavrieť najviac na 2 roky a dvakrát predĺžiť, potom musí nasledovať zmluva na neurčito, vláda chce 3-ročnú dĺžku trvania s možnosťou trojnásobného predĺženia, zamestnávatelia by najradšej reťazenie zmlúv neobmedzovali, odborári chcú dnešný stav
rodičovská dovolenka – dnes bežne zamestnancovi patrí do 3. roku dieťaťa a do 6. roku pri postihnutom dieťati, na návrh vlády by po dohode zamestnávateľa so zamestnancom mohla trvať až do 5 rokov, zamestnávatelia však odmietajú za ten čas držať zamestnancovi rovnaké pracovné miesto
inštitút zdieľateľného miesta – podľa vlády by sa pracovná náplň pre jednu osobu mala dať rozdeliť aj na viac ľudí, zamestnávatelia sa zatiaľ jednoznačne nevyjadrili, podľa odborov to zamestnávateľ môže aj zneužívať a „váľať“ pracujúcemu na polúväzok neprimerane veľa roboty
postavenie odborov – podľa vlády aj zamestnávateľov majú dnes odborárski funkcionári neprimerané výhody, snahou je zrovnoprávniť odborové organizácie a zamestnanecké rady, podľa odborárov sa tým však oslabí kolektívne vyjednávanie
Čo je dohodnuté
** * dovolenka** – dlhšia dovolenka by sa mala pri dosiahnutí veku 33 rokov poskytovať automaticky
** * skúšobná doba** – nebude sa meniť podľa toho, koľko človek zarába
** * status študenta** – po skončení strednej školy študenti cez prázdniny strácajú status, hoci už sú prijatí na vysoké školy, po novom by mal status študenta platiť až do októbra