Výrazy ako shopping city útočia podaktorým na city. Odborníci na jazyk však naznačujú, že s vášňami to netreba preháňať, pretože slovenčina nie je žiadna slaboška. A so záplavou cudzích výrazov sa nepasuje po prvý raz. Veď už aj taká košeľa bola kedysi cudzím slovom.
Podľa niektorých jazykovedcov je to všetko iba móda. A tiež pretrvávajúci dôsledok veľkej spoločenskej zmeny spred vyše dvoch desaťročí. Slovensko sa otvorilo svetu, obchodu a jeho jazyku – angličtine. „Ono to vlastne nie je jazykový problém. Problém je skôr v tom, že ľudia sa musia mentálne prekódovať. Spoločnosť sa rapídne zmenila, a jazyk to jednoducho nestíha,“ prezrádza profesor Pavol Žigo, riaditeľ Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra.
Tlak slov z anglického či amerického prostredia súvisí od začiatku najmä s jedným nedostatkom. Na Slovensku podľa Žiga nie je taká silná obchodná tradícia a ešte stále je naozaj veľmi ťažké nájsť vhodný slovenský ekvivalent k niektorým komerčným výrazom. V Bratislave je teraz zrejme najrozšírenejším moderným slovom city – označuje malé mesto v meste, ktoré je plné obchodov či butikov. Preložiť výraz shopping city ako nákupné mesto či nákupné mestečko je však určite „kostrbaté“. Vhodnejšie by možno bolo nákupná štvrť, stále to však nie je ono.
Foto: Andrej Barát
Citlivý výber
Predsa len, mená a názvy vyberajú ľudia, jednotlivci. A dôležité je, čo ich pri tom motivuje a ovplyvňuje. Je zrejme prirodzené, že podnikateľ vlastniaci obchod sa bude snažiť vtlačiť budúcemu názvu svoju pečať a bude sa tiež zamýšľať nad tým, či anglické slovo znie exkluzívnejšie ako slovenské. Názvy mestských častí či nových štvrtí zas majú v rukách samosprávy.
Na obecných úradoch existujú kultúrne komisie, ktoré sa tým zaoberajú. Nie je výnimkou, keď si úradníci na dedinách prizvú kňaza alebo učiteľa slovenčiny, ktorí im pomôžu, poradia s nejakým názvom. Výnimkou však je, keď si niekto pri vymýšľaní názvu zavolá na pomoc priamo jazykovedca. Obce však nemajú takúto povinnosť prizvať si odborníka a zákon to takisto nestanovuje.
Jazykovedný ústav pritom ročne odpovedá asi na 10-tisíc listov a 7-tisíc emailov. Práve veľká časť z nich je od obyvateľov, ktorým vŕtajú v hlave cudzie názvy, na ktoré naďabili počas prechádzky alebo ktoré sa objavili v ich meste. Dostali napríklad aj takú prostú otázku, že prečo v Bratislave na promenáde pri Dunaji nestojí Riečny Park ale River Park? A naozaj, prečo vlastne?
Maroš Sýkora, niekdajší hovorca staviteľa tohto kolosu, hovorí, že názov River Park vzišiel zo súťaže. „Vypísali sme súťaž medzi našimi zamestnancami. Chceli sme, aby sa takto objavilo viac návrhov. Vyhral nakoniec River Park. Je to názov zrozumiteľný pre domácich, ale aj pre cudzincov. Jednoznačne vyjadruje vzťah k rieke,“ naznačil v skratke proces hľadania vhodného názvu.
Či už sa pomenovania ako River Park, Eurovea či Tulip niekomu páčia, alebo nie, na jednom sa asi zhodnú všetci. Výber mena budovy, stavby či časti mesta je kľúčový ako hľadanie mena pre dieťa. Akurát s tým rozdielom, že stavba toto meno ponesie niekoľko generácií. A keď nie, tak to len dokazuje, že meno nebolo dobré. Podľa profesora Žiga to musí byť veľmi citlivé rozhodnutie, a pokiaľ možno čo najviac neutrálne, nezávislé od doby a módnej vlny. Aby sa potom námestie nepremenúvalo každých päť rokov… Z Masarykovho na Hitlerovo či Stalinovo.
O slovenčinu sa netreba báť
V spleti rôznych city pointov, city centier, shopov sa kde-tu objaví aj zopár svetlých príkladov, kde autor dovolil slovenčine a angličtine, aby sa zahrali. V Bratislave sa na Panenskej ulici ukrýva kaviareň spojená s knižnicou so záhadným názvom Next Apache. Nevlastní ju Indián, ale Kanaďan Ben Pascoe, ktorý sa učil slovenčinu svojským spôsobom.
Foto: Andrej Barát
„Pri výučbe sme hľadali spolu výrazy, ktoré znejú rovnako v oboch jazykoch. Boli to najčastejšie používané slová a vety. Napríklad miesto výrazu na zdravie som používal anglické nice driveway. A výraz nech sa páči mi výslovnosťou veľmi pripomínal slová next apache,“ prezrádza spôsob, akým prepojil v názve oba jazyky. Dodáva, že jemu samému už začína prekážať, že mesto zaplavilo toľko anglických názvov. „Je to trošku čudné. Všimol som si viacero názvov, kde by bol oveľa lepší slovenský výraz. A tiež sa často stáva, že majiteľ toho podniku alebo obchodu používa anglické slovo nesprávnym spôsobom.“
To sú všetko mestské podniky. A čo malá dedina? Hoci jazykovedci mienia, že vidiek anglicizmom odoláva, predsa len podľahlo už aj viacero dedinských krčiem. V Čadci tak napríklad po zotmení môžu zábavychtiví navštíviť pub After Dark. V Krásne nad Kysucou točia pivo v podniku Hurikán v 12 energy. Ale v takom Liptovskom Mikuláši stojí legendárny podnik s krásnym názvom – Kolotočovo. Nesie tento názov od roku 1999 a pripomína, že kedysi sa tu ľuďom točili hlavy na kolotočoch. Zamestnanec Tomáš Patrčka si nevie predstaviť, žeby sa volali trebárs Rollercoaster. „V našom prípade je to rokmi overená značka. Anglickým názvom sa však neubránime, ide to s dobou, s ľuďmi. No predsa len by mali rešpektovať nejaký vzťah k miestu alebo tradícii. Stále sme tradičný národ.“
Riaditeľ jazykovedného ústavu s úsmevom povzbudzuje, že nie je dôvod na paniku. Profesor Žigo sa totiž špecializuje na vývin jazyka a má teda prehľad o tom, ako sa slovenčina po stáročia menila. „Odolávala už viacerým vlnám. Mali sme tu latinské výrazy, záplavu nemeckých, maďarských slov. A jazyk si to zakaždým vyriešil sám.“ A uvádza príklad, ako sa slovenčina vyrovnala s priateľom moderného človeka – s počítačom. Staršie ročníky si spomenú, že na začiatku bol výraz kompjúter z anglického computer. Keď profesor v roku 1988 pripravil prednášku o tom, ako využiť počítač pri štúdiu jazyka, ľudia si mysleli, že sa budú rozprávať o počítadle alebo kalkulačke… Apropo, aj taká kalkulačka je dôkazom toho, ako slovenčina dokázala spracovať cudzí výraz kalkulátor. Pridala si koncovku „čka“ a bolo.
Vibramy sa na ples nehodia
Odborník preto tvrdí, že aj city, parky a shoppingy sú vlastne stimuly – povzbudzujú náš jazyk hľadať ten správny výraz. Len to nejde zo dňa na deň. A otázka znie, či to bude šťastné, alebo nešťastné riešenie. Tu sa dostáva k slovu aj purizmus – snaha hľadať za každú cenu slovenský ľubozvučný výraz. Predavačka hot dogov na Šafárikovom námestí v Bratislave už bez mihnutia obrvy odoláva študentom rýpačom, ktorí si nonšalantne vypýtajú vopcháčik – smola, neboli prví, ktorí na neďalekej filozofickej fakulte objavili tento ľubozvučný výraz a nebudú ani poslední.
Purizmus ako vážny zásah do jazyka sa však objavil v období tesne pred druhou svetovou vojnou, keď sa niektorí predstavitelia pustili do odstraňovania nedomácich slov. Podľa jazykovedcov je to kontraproduktívne – narobí to v jazyku len veľký zmätok. Hrozí izolácia a neraz sa človek, ktorý sa za každú cenu snaží byť Slovákom, môže sa stať terčom posmechu. Kto už by len chcel miesto slova telefón používať slovo ďalekohovorník?
Je fakt, že komercia prevalcuje jazykovú kultúru. Podľa Žiga však netreba zabúdať na to, že jazyk, to sú vlastne šaty. "Podľa toho, ako niekto hovorí, súdime, aký je človek. Treba prihliadať na prostredie, v ktorom sa jazyk používa a podľa toho vyberáme slová. A o tom je ten cit a jazyková kultúra. Neprídete predsa na ples vo fraku a na nohách budete mať – vibramy.