Podľa Štatistického úradu stúpol aj vlani počet tých, ktorí zamestnanie ešte nikdy nemali. Len v poslednom štvrťroku ich pribudlo asi 7500. So základným vzdelaním, ale aj absolventov stredných a vysokých škôl. Najväčší nárast nezamestnanosti vykázala práve veková skupina 15– až 24-ročných. Ak celková nezamestnanosť na Slovensku atakuje 14 percent, jej miera u mladých minulý rok vzrástla až na 33,6 percenta.
Údaje z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny potvrdzujú, že nezamestnanosť mladých je dnes najhoršia od roku 2003.
Prečo firmy o mladú a študovanú pracovnú silu nestoja? Podľa ekonómov problém súvisí s nedostatkom praxe a zručností ľudí, ktorí len vstupujú na pracovný trh. Ešte väčšiu chybu však vidia v školskom systéme, ktorý pri financovaní škôl vôbec nezohľadňuje, či sa ich absolventi dokážu pracovne uplatniť.
„Pre zamestnávateľa je začínajúci mladý človek nepopísaný list. Na výber má desiatky iných záujemcov, ktorých si vie ľahko preveriť cez predošlé zamestnania,“ uvažuje Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti. Súhlasí, že na tomto stave má veľký podiel slabé prepojenie trhu práce a vzdelávacieho systému. Ako zdôrazňuje, príčiny nezamestnanosti mladých sa dlhodobo nemenia, no k riešeniam doteraz nijaká z vlád nedospela.
„Mladý zamestnanec znamená pre firmu väčšie náklady. Prečo má vziať práve jeho, keď si pri nedostatku pracovných miest môže vyberať?“ pýta sa prognostik SAV Pavol Kárász. Východiskom by podľa neho mohli byť rôzne formy motivácie zamestnávateľov a ich aktívne zapájanie do prípravy mládeže na konkrétne profesie, najmä v automobilovom, elektrotechnickom a strojárskom priemysle, ktoré po recesii ožívajú. Fakt, že politici sa problémom mladých venujú nedostatočne, pripisuje aj malému tlaku zo strany študentských združení a nezáujmu občanov o verejný život vôbec.
Čo s absolventskou praxou?
Jediným priamym nástrojom štátu na podporu zamestnávania absolventov je absolventská prax, ktorú dotujú úrady práce mladým ľuďom bez roboty. Súčasný kabinet o jej význame spočiatku pochyboval, dokonca ju chcel zrušiť. Rezort financií totiž v spracovanej štúdii vyhodnotil, že na nájdenie zamestnania poslúžila malému počtu uchádzačov.
Neskôr sa však koalícia rozhodla prax zachovať. Novelou zákona o službách v zamestnanosti však upravila od 1. januára 2011 minimálnu dĺžku jej trvania na tri mesiace, predtým bola obmedzená iba hornou polročnou hranicou.
Už tento rok sa však má prijímať ďalšia novela rovnakého zákona, čiže o osude absolventskej praxe sa bude rozhodovať opäť. Podľa rezortu práce je teraz predčasné hovoriť, ako sa dotkne jednotlivých príspevkov. Novela by mala byť vo vláde koncom augusta.
V regióne Žiliny vlani prax podstúpilo 367 uchádzačov, 106 sa ich potom aj zamestnalo. „Záujem zamestnávateľov je značný. Prácu mladým ponúkajú štátne aj súkromné subjekty, najväčší dopyt je po profesii administratívny pracovník,“ uviedla hovorkyňa žilinského úradu práce Jela Hreusová. Päťdesiatku absolventov vlani zaškolila automobilka Kia, vo fabrike ich zostalo pracovať 13. Kia už spolupracuje s 32 strednými školami a štyrmi univerzitami, umožňuje študentom návštevy vo výrobných priestoroch, poskytuje vozidlá na študijné účely a podobne.
„Absolventskú prax považujeme za vhodný a vyhľadávaný nástroj trhu práce,“ chváli inštitút aj Marianna Lelkesová z úradu práce v Dunajskej Strede. Minulý rok na ňu v okrese zaradili 517 uchádzačov, z toho 304 získalo zamestnaneckú zmluvu. „Záujem je aj o robotnícke profesie či prácu v službách, napríklad v povolaní kuchár-čašník,“ spresnila Lelkesová.
Podľa Páleníka by sa absolventskú prax vyplatilo zachovať. „Nie však na doterajšej báze, keď má zamestnávateľ z absolventa len dočasnú pracovnú silu zadarmo a nedá sa rozlíšiť medzi tým, ktorý si ju chce vychovať a ponechať, a ktorý iba využiť a potom vymeniť za inú,“ tvrdí Páleník.
Mladí bez práce ťažia celý svet
Podľa správy Medzinárodnej organizácie práce sú dnes vyhliadky mladých ľudí na slušné zamestnanie celosvetovo zlé. Koncom roku 2009 žilo na planéte 81 miliónov nezamestnaných mladých, keď len za dva predchádzajúce roky ich počet narástol o 7,8 milióna.
Správa síce predpovedá mierny pokles nezamestnanosti od tohto roku, nie však skorý návrat na úrovne spred krízy. Mládež sa tak podľa nej môže odcudziť trhu práce a stať sa ďalšou „stratenou generáciou“. „Získať a motivovať mladých, ktorí stratili nádej na produktívnu budúcnosť, je drahé. No ak spočítame spoločenské, ekonomické a aj možné politické náklady, alternatíva, že sa neurobí nič, je ešte drahšia,“ uvádza.
Údaje z roku 2009 hovoria o celkovej nezamestnanosti mládeže v rozvinutých ekonomikách vrátane krajín Európskej únie na úrovni 17,7 percenta, čo je najviac od roku 1991. Vo vyspelých štátoch však žije len 10 percent mladej populácie, oveľa horšie sú na tom chudobnejšie oblasti.
Najnovšie politické udalosti na severe afrického kontinentu či katastrofa v Japonsku by mohli výhľadové čísla ešte významne ovplyvniť.
Po maturite tvrdá realita
O tom, aké zložité je zamestnať sa bez praxe, môže rozprávať Peter Melíšek z Považskej Bystrice. S maturitou na strojníckej priemyslovke si prácu našiel len cez agentúru. „V istej kórejskej firme na výrobu autokomponentov sme krútili šichty výhradne v noci. Šesť dní v týždni, vždy v posledný deň dvanástka, za necelé tri eurá na hodinu. Zamestnancov nasadzoval majiteľ len na denné zmeny, aby im nemusel nič priplácať. Nas agentúrnych však nijaký Zákonník práce nechránil,“ hovorí.
Prácu nechal, keď si jeho kamarát ostrým plechom vážne porezal rameno a za ťažký pracovný úraz nedostal ani euro odškodného. Odišiel radšej na Moravu, kde takisto ako agentúrnik kládol chodníkové dlažby. „Chytil som tam silný zápal obličiek a ukradli mi peňaženku, v ktorej som mal vyplatenú zálohu za stravu,“ spomína. Po návrate domov ďalšie mesiace neúspešne hľadal akúkoľvek robotu. Pomohol mu až rodinný známy, ktorý mu vo vlastnej firme umožnil vykonať absolventskú prax. Ako tvrdí, práve tá mu neskôr pomohla získať zamestnanie zvárača v spoločnosti, kde pracuje teraz.
Podľa psychologičky Sylvie Porubänovej môžu podobné skúsenosti mladého človeka zlomiť na celý život. „Ak ho problém nájsť si prácu zaskočí na prahu dospelosti, keď je plný očakávaní a chce si založiť rodinu, má to naňho priam rozkladný vplyv,“ konštatuje Porubänová. Podľa nej sa štát či samosprávy nesmú zbavovať zodpovednosti za mladých, ale mali by rýchlo začať konať. Zmysel nevidí ani v exode mladých do zahraničia. „Pre Slovensko je nežiaduci aj preto, že do ich vzdelania investovalo značné finančné prostriedky,“ pripomína.