Vek, dokiaľ si možno nájsť prácu, padá na štyridsať

Firmy starších záujemcov o prácu oficiálne neodmietajú pre vek, vymýšľajú tisíc iných dôvodov, prípadne žiadny. Časy, keď sa „vek do 35 rokov podmienkou“ uvádzal priamo v pracovných inzerátoch, sú preč. Otvorená diskriminácia je už totiž neprípustná. A tú skrytú možno ťažko dokázať.

Pravda pri zisťovaní možnosti uplatnenia sa ľudí nad štyridsaťpäť rokov urobila test. Pripravila fiktívne profily staršieho muža a ženy, strojára s maturitou na priemyslovke a stavebnej inžinierky. Obom pridala aktívne jazykové schopnosti, počítačové zručnosti aj osobnostné kvality ako absolútnu spoľahlivosť, ochotu robiť nadčasy či záujem vzdelávať sa. Ich životopisy elektronicky zaslala na konkrétne pracovné ponuky zverejnené na internetovom portáli Profesia.sk.

Hoci od testu uplynuli už dva mesiace, na celkovo desať odoslaných ponúk boli len tri ohlasy. Dvakrát prišlo poďakovanie za záujem s dodatkom, že zamestnávateľ kvalitu uchádzačov „práve vyhodnocuje a možno sa ozve“ – čo sa však už nekonalo. „Dobrý deň, ďakujeme za Váš záujem pracovať v našej spoločnosti, no momentálne neobsadzujeme pracovnú pozíciu, ktorá by vyhovovala vášmu profilu. Odporúčame sledovať našu webstránku…“ končila sa pozdravom a podpisom tretia.

„Bez roboty som zostal ako 56-ročný, keď môj zahraničný zamestnávateľ po využití daňových výhod odtiahol zo Slovenska,“ píše čitateľ z Veľkého Krtíša. Hoci vysokoškolák, spočiatku ochotne pracoval v Tescu za 1,5 eura na hodinu, pretože veril v priaznivú zmenu. Napokon s predstihom štyroch rokov radšej odišiel do predčasného dôchodku, čo preňho znamená doživotné zníženie starobnej penzie o celú štvrtinu.

Žena s vysokoškolským vzdelaním robila vyše 25 rokov personalistku. Po prepustení bola rada, keď ju v hypermarkete vzali na prácu do pekárne. V Bratislave, nie v Medzilaborciach ani Rimavskej Sobote. „Človek nad päťdesiat má u nás minimálnu šancu zohnať si zamestnanie. Manažéri firiem sa nedajú presvedčiť, že často dokážeme spraviť viac ako nejeden 20-ročný, ktorý robiť nevie a často ani nechce,“ hovorí.

„Snažil som sa telefonicky osloviť niekoľko zamestnávateľov. Spočiatku aj boli prístupní, keď som však prezradil vek, začali sa so mnou baviť ako s dementom. Nakoniec som im naozaj dementne vykričal, že som predpokladal, že hľadajú niekoho na robotu, nie na ľahkoatletické preteky!“ prezradil svoju skúsenosť ďalší 54-ročný Bratislavčan.

Súdiť sa je zbytočné

Pre väčšinu zamestnávateľov sú pracovné sily nad 45 či 50 rokov iba neatraktívne, neprispôsobivé a nepružné „staré štruktúry“. Hoci záujemca o prácu sa oficiálne nedozvie, že dôvodom nezáujmu oňho je jeho vek, väčšinou je to jeden z dôvodov. Nepomáha, že Slovensko v roku 2004 prijalo antidiskriminačný zákon, nestačia európske smernice o ľudských právach. Brániť sa súdnou cestou je prakticky zbytočné, nejestvuje precedens, že by sa niekomu v takomto boji podarilo uspieť.

„Štát – nielen – za diskrimináciu starších vôbec neberie zodpovednosť a nerobí nijaké preventívne opatrenia, aby jej zabránil,“ mieni Šarlota Pufflerová zo združenia Občan a demokracia. Podľa nej by mali príslušné štátne orgány situáciu najprv dôkladne zanalyzovať a potom napríklad pripraviť a vyškoliť inšpektorov práce, aby sledovali, akú politiku zamestnávania majú jednotlivé firmy, aké využívajú etické kódexy a podobne.

„Zamestnávateľov by to aspoň prinútilo zbystriť pozornosť. A možno by pochopili, že idú v zlých stereotypoch a nezriedka prichádzajú o pracovníkov so vzácnym potenciálom, vynikajúcimi pracovnými i ľudskými vlastnosťami. Veď predsa s počítačom to dnes vedia aj osemdesiatnici!“ zdôrazňuje Pufflerová.

Zrelosť prináša múdrosť a nadhľad

Aj Lucia Burianová z portálu Profesia.sk pripúšťa, že zamestnávanie ľudí nad 45 rokov začína byť veľkým celospoločenským problémom. „Zamestnávatelia by však mali hľadať spôsoby, ako zužitkovať schopnosti tých vekovo zrelších aj na základe iných dôležitých kritérií,“ myslí si. Vyšší vek zamestnanca podľa nej nemusí byť pre firmu hendikepom, práve naopak, taký človek môže ponúknuť bohatšie praktické skúsenosti, lepšiu orientáciu v problematike, správny nadhľad či širšie kontakty v danej oblasti ako mladší kolega. „Výhodou môže byť aj rastúca lojalita, odrastené deti, ochota dochádzať za prácou do väčšej vzdialenosti, pracovať viac hodín na úkor súkromia a nižšie platové očakávania,“ vymenúva.

Treba však tiež podľa nej priznať aj negatíva starších. Mnohí neovládajú jazyky, majú slabšie počítačové zručnosti, sú menej aktívni a prístupní zmenám, zhoršujú sa im reakcie a zdravotný stav. Ak ich už na pracovných pohovoroch viackrát odmietli, prestávajú si veriť, strácajú sebavedomie a nedokážu presvedčiť ani zamestnávateľa bez predsudkov.

„Cez náš portál si hľadá prácu minimum starších uchádzačov. Vlani ich bolo necelých päť percent zo všetkých, najviac sa zaujímali o miesta v oblasti dopravy, špedície, logistiky, obchodu, administratívy, pomocných prác a výroby,“ uvádza Burianová. Pritom firmy podľa nej v 91 percentách neudávajú nijaké obmedzenia na maximálny akceptovateľný vek. Iba tri percentá z nich vylučujú uchádzačov od 40 do 49 rokov a sedem percent viac ako 50-ročných. Prieskum Pravdy však dokazuje, že napriek tomu je vek pri zamestnávaní vážnou prekážkou.