Opatrnosť a nejednotnosť sa v plnej miere prejavujú aj pri terajšom koaličnom tanci okolo zriadenia výboru pre „štvorpercentnú menšinu“ spoločnosti pri Rade vlády pre ľudské práva, menšiny a rodovú rovnosť.
Vicepremiér Rudolf Chmel, ktorý v stredu opätovne otvoril vo vláde túto otázku, neprekonal odpor kresťanských demokratov, ale nepodporil ho ani jeho stranícky kolega, minister pôdohospodárstva Zsolt Simon. Vláda Chmela napokon poverila, aby jej o týždeň predložil komplexný materiál s podrobným odôvodnením potreby zriadenia výboru.
Politológ Miroslav Kusý vidí za odmietaním zriadenia výboru obavu KDH a časti ďalších dvoch strán zo straty konzervatívneho voliča. Odpor proti sexuálnym menšinám je tradičnou témou ľudí, ktorí inklinujú ku katolíckej viere. Aj pápež interpretuje tieto menšiny ako niečo proti prírode, hovorí Kusý. Ako člen Rady vlády, pri ktorej má výbor vzniknúť, ale verí, že kabinet to podporí. „Podľa mňa to vo vláde prejde, KDH sa môže zdržať. Je to celosvetový trend, Slovensko je pozadu. Treba priznať, že tieto menšiny tu sú a majú svoje práva.“
Sociológ Pavel Haulík je presvedčený, že ani konzervatívne politické strany sa nemusia obávať o voliča. Prieskumy už dávnejšie ukázali, že občania oddeľujú vierovyznanie od postojov k veciam, ako je interrupcia či homosexuálne partnerstvá. „Je veľká časť odporcov, ale viac ako polovica populácie pripúšťa diskusiu na tému práv homosexuálov.“ Slovensko už podľa neho nie je také skostnatené ako v 90. rokoch a názory aj na takéto témy sú čoraz liberálnejšie.
Naopak, sociologička Oľga Gyárfášová si myslí, že opatrnosť politických strán vzhľadom na voličov môže byť namieste. „V názoroch na práva gejov a lesieb predstavujú voliči KDH najkonzervatívnejší a voliči SaS najliberálnejší pól. Ale ani medzi voličmi SaS nie je podpora pre registrované partnerstvá väčšinová. Voliči ďalších koaličných strán, najmä Mostu, ale aj opozičných, predovšetkým Smeru, majú podstatne bližšie ku konzervatívnemu pólu ako k liberálnemu,“ povedala.
Podľa Gyárfášovej politici v tejto otázke radšej defenzívne a populisticky nabiehajú postojom svojich voličov, ako by odvážnejšie otvorili diskusiu a presadzovali ľudské práva a princípy nediskriminácie. „Je to agenda, do ktorej sa nikomu nechce, politici sa radšej alibisticky tvária, že problémy tejto menšiny v našej spoločnosti neexistujú.“
Vicepremiér Chmel verí, že kolegov vo vláde presvedčí. Pri prvom rozhodovaní o výboroch Rady pre ľudské práva začiatkom marca sa mu to nepodarilo. Podľa zdroja z Úradu vlády k odmietnutiu konsenzom, teda bez hlasovania, vtedy prispel aj neutrálny postoj SaS. Strana sa bráni.
„Vo vláde vtedy chýbali dvaja naši ministri, boli v zahraničí. Ale minister kultúry Daniel Krajcer zriadenie výboru ohnivo obhajoval,“ povedala hovorkyňa SaS Tatiana Tóthová. Krajcer vraj nechcel hnať situáciu do extrému, dať hlasovať mu nenapadlo.
KDH však vtedy, aj teraz spochybňuje špecifické potreby homosexuálov, predseda hnutia Ján Figeľ odporúča, aby sa nimi zaoberal výbor pre elimináciu rasizmu, xenofóbie a intolerancie. Lesbám a gejom sa to jednoznačne nepáči.
„Je to vyradenie jednej skupiny obyvateľstva,“ zdôraznila Romana Schlesinger, organizátorka Dúhového pochodu. Presunutím agendy pod takýto výbor sa KDH snaží urobiť z gejov a lesieb neviditeľnú menšinu a umlčať diskusiu o téme ich práv.
- Rada vlády pre ľudské práva, menšiny a rodovú rovnosť bude mať výbory pre
- národnostné menšiny a etnické skupiny
- mimovládne neziskové organizácie
- seniorov
- osoby so zdravotným postihnutím
- rodovú rovnosť
- deti a mládež
- výskum, vzdelávanie a výchovu v oblasti ľudských práv a rozvojového vzdelávania
- predchádzanie a elimináciu rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatných foriem intolerancie.
Výbor pre práva lesieb, gejov, bisexuálov a transsexuálov vláda neschválila, na budúci týždeň ho bude schvaľovať pod novým názvom:
výbor pre práva osôb s neheterosexuálnou orientáciou.