Ministerstvo zdravotníctva plní svoj prísľub z konca minulého roka a v zákone navrhuje skrátiť ambulantnú lekársku pohotovosť do desiatej hodiny večer. Presný termín ešte známy nie je, materiál je zatiaľ len v pripomienkovom konaní a bude si vyžadovať zmenu viacerých zákonov.
Zámerom zrušiť nočné pohotovosti vyšlo ministerstvo v ústrety lekárom, ktorí po tomto opatrení volajú už dva roky. Pacientom to však skomplikuje situáciu. Predseda Asociácie poskytovateľov lekárskej služby prvej pomoci Jozef Vančo varuje, že ak sa skrátia nočné pohotovosti, môže to ľudí ohroziť na životoch.
„Jednoznačne to bude smerovať k časovej a územnej nedostupnosti služieb pre pacienta,“ povedal. Nezabráni tomu ani riešenie, aby pacientov po dvadsiatej druhej ošetrovali na urgentných príjmoch, ako to navrhuje rezort. „Nie každá nemocnica má urgentný príjem. Tie sú v nemocniciach vo väčších mestách, ale Slovensko sa neskladá iba z veľkých miest. Takže práve periféria bude poškodená.“
Myšlienkou, že by mali urgentné príjmy nahrádzať pohotovosti, nie sú nadšené ani samotné nemocnice, ktoré sa dnes už aj bez toho topia vo finančných problémoch. Upozorňujú, že nemajú personál ani peniaze na to, aby na urgentných príjmoch preberali pacientov, ktorých by pôvodne ošetrili na pohotovosti. „Všetko nahádzať na nemocnice a zobrať im peniaze, to je celá ich doktrína,“ povedal pre Pravdu viceprezident Asociácie nemocníc Slovenska Peter Ottinger.
Ako ďalej dodal, prípustné by to bolo iba v prípade, ak by nemocnice dostali časť peňazí, ktorú dnes podľa cenového opatrenia dostávajú všeobecní lekári za sústavnú starostlivosť o pacienta. „Ak sa zrušia pohotovosti, nepôjde o sústavnú zdravotnú starostlivosť. Od 22. hodiny do ôsmej ráno sa bude starať o pacienta nemocnica, čo je približne 40 percent z celkového času sústavnej zdravotnej starostlivosti, tak nech sa potom prevedie 40 percent kapitácie do nemocníc,“ povedal viceprezident nemocníc.
Okrem skrátenia nočných pohotovostí chce rezort zrušiť výjazdovú ambulantnú pohotovostnú službu. Po novom by tak pacientovi boli k dispozícii iba záchranky. „Z dôvodu, že ak bol lekár na výjazde u pacienta v jeho prirodzenom sociálnom prostredí, tak v ambulancii toho istého lekára zostala často aj dve hodiny len sama sestra, pričom ďalší pacienti boli nútení čakať, čím mohlo dôjsť aj k závažnému omeškaniu v akútnych prípadoch,“ odôvodňuje svoj návrh rezort.
Vančo s tým nesúhlasí. „Výjazd lekára trvá maximálne pol hodiny a toľko čaká pacient na ošetrenie aj teraz u ktoréhokoľvek lekára. Ak pôjde pacient do nemocnice, ako to po novom navrhuje ministerstvo, tam si lekár ošetrí najskôr svojich pacientov a potom ho pošle na rôzne vyšetrenia, na ktorých tiež môže čakať dve až tri hodiny.“
Argument ministerstva neprijíma ani jeho bývalý šéf Richard Raši (Smer). „Ak ide o urgentný stav, má zasiahnuť rýchla zdravotná pomoc alebo rýchla lekárska pomoc. Ak urgentný nie je, pacient by mal na pohotovosť prísť sám. Čiže ak výjazdovú LSPP treba, tak sa má zabezpečiť extra lekárom na tieto výjazdy a keď ju netreba, nech sa zruší, ale nemôže byť argument to, že ambulancia je počas výjazdu prázdna. Buď potrebná je, alebo nie.“
Ministerstvo zdravotníctva svoju novú koncepciu neodkladnej zdravotnej starostlivosti obhajuje tým, že súčasné podmienky vykonávania nepretržitej lekárskej služby prvej pomoci sú v rozpore s našimi právnymi predpismi a stavajú do zlej pozície všeobecných lekárov. „Súčasná právna úprava určovala lekárom a sestrám povinnosť vykonávať nepretržitú 32-hodinovú službu. Novou právnou úpravou sa ustanoví povinnosť poskytovania ambulantnej pohotovostnej služby do 22. hodiny, pričom nevylučuje možnosť poskytovania aj po 22. hodine individuálne na báze dobrovoľnosti a podľa uzavretých zmlúv so zdravotnými poisťovňami,“ uvádza rezort.
Prezident Slovenskej lekárskej komory Milan Dragula však pochybuje, že by niektorí lekár dobrovoľne slúžil na pohotovosti. „Majú dosť pohotovostných služieb v nemocniciach, všade sa porušuje Zákonník práce, nemajú oddych a prečo by mali za také žobrácke peniaze robiť?“ povedal.
Dragula spochybňuje aj návrh rezortu, aby po novom na pohotovostiach slúžili lekári aj s inou špecializáciou ako všeobecné lekárstvo. „Najvzdelanejší lekár by mal byť praktický lekár? Kým všeobecný ovláda všetko, špecialista ovláda hlavne svoj odbor,“ dodal prezident lekárskej komory.
Raši dodáva, že pacientom tak hrozí, že nedostanú správne ošetrenie. „Ako bude liečiť pacienta s určitou diagnózou lekár, ktorý má špecializáciu v inom odbore? Kto bude niesť zodpovednosť za prípadné poškodenie pacienta lekárom, ktorý na jeho liečbu nebol odborne spôsobilý a bol donútený slúžiť na pohotovosti?“ pýta sa exminister zdravotníctva.