Aj o takom opatrení uvažuje Národný program reforiem pre roky 2011 až 2014, ktorý už schválil kabinet Ivety Radičovej.
Ak by dôchodkové maximum platilo už dnes, priebežný pilier by nevyplácal penzie vyššie ako 769 eur. V súčasnosti pritom dôchodky nad touto hranicou poberá viac ako 10-tisíc ľudí. A asi 1 500 penzistov má dokonca dôchodok vyšší ako tisíc eur.
S obmedzením výšky penzií ráta Národný program reforiem pre roky 2011 až 2014. Vláda Ivety Radičovej ho už schválila. Zároveň však už dlhšie uvažuje aj o zavedení minimálneho dôchodku pre všetkých občanov, teda aj pre tých, ktorí do poistného systému neodviedli nič a poberali iba sociálne dávky. Ten by podľa ministra práce Jozefa Mihála (SaS) mal byť okolo 220 až 230 eur.
Podľa ekonóma SAV Pavla Kárásza je idea dôchodkového stropu jednou z najhorších, aké v poslednom čase počul. „Bola by to krádež na ľuďoch, ktorých by sa opatrenie dotklo. Navyše podobnými rozhodnutiami nielen dôchodcovia, ale všetci občania strácajú dôveru v štát, keďže im postupne siaha na istoty, o ktoré sa opierali. Súčasní vládni činitelia doteraz preukázali akurát schopnosť vziať starým, chorým, živnostníkom… a inde pokojne plytvajú miliónmi. Čudoval by som sa, keby takéto rozhodnutie prešlo parlamentom,“ hovorí Kárász.
Analytik INESS Radovan Ďurana, naopak, dôchodkový strop obhajuje. „Prioritným cieľom sociálnych systémov by mala byť solidarita. Občania s vysokými príjmami majú zároveň aj dostatok príležitostí a prostriedkov, ako sa zabezpečiť na dôchodok,“ tvrdí Ďurana. „Prísľub vysokej penzie v systéme, ktorý už dnes generuje deficit takmer 800 miliónov eur, nemôže mať vysokú hodnotu,“ dodáva.
Vysokú mieru zásluhovosti, ktorú vniesla do systému reforma v roku 2004, za čias ministra Ľudovíta Kaníka, považuje analytik za prvok, ktorý zvyšuje mieru prerozdeľovania a nepriamo tak aj celkové náklady dôchodkového systému. „Nebol to dobrý krok,“ hovorí Ďurana.
Zavedenie inštitútu maximálneho dôchodku, ktorým by sa v prvom pilieri posilnil prvok solidarity na úkor zásluhovosti, teoreticky neodmieta poslanec KDH a šéf sociálneho výboru parlamentu Július Brocka.
„Muselo by však byť spojené s inými, aspoň prechodnými ustanoveniami,“ konštatuje Brocka. Malo by sa nimi zabrániť tomu, aby sa neukrivdilo najmä zamestnancom s vyššími príjmami, ktorí do Sociálnej poisťovne odvádzali značné sumy, no pre vyšší vek sa už nemohli zaradiť do druhého či tretieho piliera. „Ich oprávnené nároky na to, aby sa im vo výške dôchodku zohľadnila aj miera zásluhovosti, nesmú byť dotknuté,“ zdôrazňuje poslanec.
Zároveň by sa podľa neho mali zmeniť aj stropy odvodov, keďže dnes je maximálny vymeriavací základ, z ktorého ich možno počítať, až na úrovni trojnásobku priemernej mzdy. Odvádzať veľa a dôchodok pritom dostať taký, aký má aj ten, čo odvádzal podstatne menej, by podľa Brocku na poistenca pôsobilo demotivujúco.
Šéf Jednoty dôchodcov Slovenska Kamil Vajnorský hovorí, že oni dôchodkový strop nepresadzujú, no „v zásade ani nie sme proti nemu“. Vychádza z predpokladu, že ak má priemerný Slovák vyžiť z priemernej mzdy, mal by z nej vyžiť aj každý dôchodca. Trápia ho skôr paradoxy, že zdravotné sestry, ktoré sa celý produktívny život venovali ťažko postihnutým, alebo kuchárky, ktoré sa roky krútili okolo hrncov v závodných jedálňach, majú na starobu nárok len na taký malý dôchodok, že ho bude treba dorovnávať do minimálnej sumy. „Najmä generáciu starodôchodcov táto aj bývalé vlády jednoducho obetovali,“ zdôrazňuje Vajnorský.
Na stabilizáciu kolabujúceho prvého piliera už vláda niektoré opatrenia robí a ďalšie sa urobiť chystá. Od januára zaviedla obmedzenia v systéme predčasného odchodu do dôchodku, keď zakázala súbeh poberania dôchodkovej dávky a práce. Zmeniť plánuje valorizáciu penzií zo súčasnej „švajčiarskej“ na takú, v ktorej sa bude valorizačný index odvíjať od tzv. dôchodcovskej inflácie. V rámci veľkej daňovej a odvodovej reformy zase ohlásila zámer výrazne zjednodušiť mechanizmus príjmov na dôchodkové zabezpečenie, a to znížením administratívnej záťaže a zavedením jednotného výberu daní a poistného.
Zároveň plánuje stanoviť zákonnú väzbu medzi očakávanou dĺžkou života v seniorskom veku a dôchodkovým vekom, čiže prakticky dať ďalším generáciám šancu „užiť si“ penziu približne rovnako dlho. „Keďže vek dožitia sa predlžuje, vláda takto jemným spôsobom potvrdila, že sa v blízkej budúcnosti nevyhneme ani zvyšovaniu veku odchodu do dôchodku,“ spresňuje Brocka.
Podľa vládneho materiálu by táto úprava mala nadobudnúť účinnosť odvtedy, čo sa skončí obdobie postupného zvyšovania veku odchodu do dôchodku na 62 rokov pre bezdetné ženy, čo by malo byť v roku 2015. Nepríjemné rozhodnutie o zvýšení penzijného veku, zrejme na úroveň 65 rokov, by teda mala urobiť už nasledujúca vláda.
Kabinet tiež zavedie väzbu medzi každoročným zvyšovaním aktuálnej dôchodkovej hodnoty (ADH) a zmenou podielu medzi prispievateľmi a poberateľmi v priebežnom dôchodkovom systéme. „Na jedného penzistu by totiž vzhľadom na demografický vývoj malo odvádzať čoraz menej pracujúcich, a teda aj konštanty využívané pri výpočte ADH by sa v tomto duchu mali zreálniť,“ hovorí Brocka.