Ako zvládla Slovenská televízia majstrovstvá sveta v hokeji ? Očakávate, že jej priniesli zisk?
Ja som s výkonom spokojný. Komentátor Paľo Gašpar komentoval zápasy Slovenska dobre, aj keď je samozrejme nemožné uspokojiť každého. Rovnako aj ostatní – Jano Hudok, Marcel Merčiak, Stano Ščepán… Výborní boli ich partneri pri komentovaní – Lintner, Pukalovič, Pardavý, Orságh. Čo sa týka zisku – čísla ešte nepoznám, Slovensko vypadlo pomerne skoro. Ak by postupovalo ďalej, príjmy by boli určite výrazne vyššie.
Boli ste otcom STV3, teraz ako podpredseda Rady RTVS sledujete jej koniec, súhlasili ste s ním? Prečo to, podľa vás, takto dopadlo?
V čase vzniku Trojky, teda v roku 2008, fungovala STV na úplne inom legislatívnom základe. Podľa vtedajšieho zákona mala od roku 2011 povinnosť vysielať na štyroch programových okruhoch, pričom už pri dvoch okruhoch bola chronicky zadlžená. Ak chcel vtedajší riaditeľ Štefan Nižňanský dodržať zákon, pripravoval spustenie ďalších okruhov, hoci reálne naň nemal peniaze – mal len nedôveryhodné prísľuby. Ja som bol projektový manažér – naplánoval som procesy súvisiace so spustením okruhu k 8. augustu 2008, keď sa začínala aj olympiáda v Pekingu. No a výsledok je už známy. Dopadlo to tak preto, lebo reálne na Trojku okrem jednorazovej dotácie nikdy neboli peniaze. Ja som na tento problém opakovane upozorňoval, rovnako aj na prípady extrémne predražených relácií – povedzme Zdravo a naplno, ktorá bola podľa môjho odhadu predražená tak 10-násobne. Problém sa dal riešiť v zásade len dvomi spôsobmi – buď zmenou legislativy, teda rozviazaním rúk manažmentu STV alebo navýšením rozpočtu. Nič z toho sa nedialo a preto som odišiel, keďže som jasne videl, kam sa projekt rúti, a nemal som v rukách žiadne reálne možnosti ako tomu zabrániť. Čas mi dal zapravdu – legislatíva sa zmenila až nedávno, RTVS má povinnosť vysielať na minimálne dvoch okruhoch, a na tejto zmene som ako člen konzulačnej komisie v niektorých prvkoch aktívne participoval.
Je podľa vás možné v dohľadnej budúcnosti obnoviť vysielanie STV3 ako športového kanála?
Podľa mňa nie.
V čom vidíte úspory po vypnutí STV3?
V oblasti personálnych zdrojov, v nákupe licencií, v technologickej oblasti. Žiaľ, na tej najväčšej položke, a sice distribúcii signálu, sa ušetriť nedá, pretože je platená paušálne bez ohľadu na to, aká časť kúpeného dátového rozpätia sa reálne využije. Je to jedna z najviac kritizovaných zmlúv éry pána riaditeľa Nižňanského.
Dá sa rozdeliť vysielanie športu na Jednotku a Dvojku tak, aby nenarušilo zvyklosti diváka?
Nedá. Šport bude komplikovať programovanie oboch zostávajúcich okruhov – Jednotky aj Dvojky. Ak vysielate napríklad tenis, tak neviete, kedy sa skončí, a preto veľmi ťažko viete presne programovať programovú skladbu po ňom. Hrozí, že na to môžu ostatné programové typy trošku doplácať.
Možno po vypnutí STV3 očakávať významný pokles premiérového športu?
Ani nie, keďže v ostatnom čase vysielala enormný objem repríz. No istý pokles premiér samozrejme nastane. To divácky najzaujímavejšie však prejde na ostatné dva okruhy.
Konfederácia športových zväzov vyzývala na zachovanie STV3. Poškodí zastavenie okruhu slovenský šport?
Trojku v dlhodobom priemere pozerali len približne dvaja diváci zo sto, čo je totálne marginálny vplyv, takže si nemyslím, že je namieste takýto plač. Keď Trojka reálne potrebovala pomoc, odpoveď od funkcionárov bola, že práva na kľúčové športy – futbal a hokej – za viac predali menej dostupným staniciam a zobrali ich tak z očí divákov. Bez domáceho futbalu a hokeja bola ponuka Trojky výrazne chudobnejšia. Slovenský šport poškodzujú športoví funkcionári, myšlienkovo zakotvení v komunizme, ktorí takmer 100 percent svojej snahy koncentrujú na získanie peňazí od štátu. Slovenský šport má pomýlené priority – nepodporuje slovenské deti, ktoré chcú športovať, ale nemá problém nasypať tony peňazí do športovej prípravy legionárského zápasníka Musuľbesa, hoci ten tri roky poriadne nešportoval. Akú cenu pre slovenský šport má to, ak naturalizovaný Rus získa pre Slovensko na OH medailu? Veď to nie je reálny obraz slovenského športu. Jediný efekt je, že opäť niektorí funkcionári získajú na istý čas zmysel svojej existencie. Ak by sa tie peniaze radšej dali do športovania mládeže, bolo by to pre Slovensko výrazne lepšie. Ťažko při takýchto rozhodnutiach nariekať, že v športe je málo peňazí. Tých je dosť, len ich treba využiť na prospech detí. Športoví profesionáli sa o seba majú starať sami, rovnako ako profesionáli v iných odvetviach, ktoré sú tiež pre štát dôležité, možno dokonca viac ako šport.