Aká je nálada v klube Mostu-Híd?
Sme v očakávaní. Ja som optimista.
Objavujú sa hlasy, že ste príliš ustúpili a zákon sa vzdialil pôvodnému návrhu.
Menej skúsení politici možno hovoria, že niekto ustúpil. Ja hovorím, že sme spravili pre nás prijateľné kompromisy pre dobro veci. To znamená, že sme neustúpili nikde za hranicu, za ktorú sme nechceli ísť.
V čom ste neustúpili?
V percentách, v používaní jazyka v ústnom styku, v správnom konaní, vo veciach, kde sa nedalo ustúpiť. Veď čo je ústupok? Keď sa dohodneme na tom, že obecné zastupiteľstvo môže rokovať v jazyku menšín, keď všetci poslanci súhlasia a dodatočne sa dohodneme na tom, že aj starosta musí súhlasiť – to je ústupok alebo rozumná vec? To je rozumná vec, nie ústupok.
V správnom konaní však nebudú môcť menšiny používať svoj jazyk na celom území Slovenska, iba tam, kde spĺňajú percentuálny limit. Tu ste ustúpili.
My sme s celým územím pôvodne ani nerátali, to bol návrh pána ministra Lipšica. V každom prípade je to pokrok, lebo doteraz to nebolo.
Menšiny sa nebudú môcť domáhať materčiny v zdravotníckych a sociálnych zariadeniach. To tiež nie je ústupok?
Nie je to ústupok, lebo to bola požiadavka viacerých koaličných strán, aj SDKÚ a SaS. Má to logické argumenty – že sú napríklad súkromné ambulancie, kde je lekár so sestričkou a je nevykonateľné, aby zamestnávali tlmočníka.
Ľudia zo zmiešaných území často nechápu, o čom sa politici dohadujú, veď riešenia si často vynúti sám život a na úrade alebo u lekára sa bežne dorozumejú v materčine.
Samozrejme, že realita funguje racionálnejšie ako politika, ale v každom prípade to treba dať do nejakej zákonnej podoby a o to sa snažíme. To, čo je prirodzené, to by sme chceli čo najviac uplatniť v rámci zákona. A o to sa vlastne naťahujeme, lebo pre pánov z koalície je tá prirodzenosť niekde inde, ako povedzme pre občana, ktorý patrí k národnostnej menšine.
Bude Most-Híd schopný presvedčiť svojich voličov, že naozaj neutúpil? Ste pripravení súhlas so zmenami koaličných partnerov odkomunikovať?
Samozrejme. Treba si uvedomiť, že tento zákon bude veľký krok vpred. Kvórum pôjde dole na 15 % (po ďalšom sčítaní ľudu v roku 2021 z terajších 20-percent, poznámka redakcie), občania, ktorí mali právo používať materinský jazyk, ho budú môcť používať aj naďalej. Ak by sme to nespravili, o toto právo by prišlo asi 30 obcí. Veľká vec je, že sa rozširujú práva menšiny – na komunikáciu v svojom jazyku – nielen na písomnú, ale aj ústnu, a to v celej verejnej správe, aj v jej firmách. Budú sa dvojjazyčne vydávať rôzne listiny, aj verejné listiny, čo doteraz nebolo, menšiny budú môcť používať svoj jazyk aj v správnom konaní. Je tu veľa bodov, ktoré sú jednoznačným krokom vpred. Z hľadiska menšinových práv je ten zákon jednoznačne pokrokom, aj keď máme takú koalíciu, akú máme.
Je pre vás dôležité, že novela zákona o menšinových jazykoch zavádza pokuty tak, ako je to aj v zákone o štátnom jazyku?
Podávame pozmeňujúci návrh, aby pokuty išli z jedného aj z druhého zákona von. To znamená, že pre nás sú tie pokuty len nutné zlo. Návrh na vyradenie pokút podáva Ondrej Dostál a podporil to celý klub.