Maďarsko vysiela signál za signálom, Dzurinda nereaguje

Kým predseda maďarského parlamentu sa nerozpakuje spochybňovať Trianonskú zmluvu a hranice Slovenska, Mikuláš Dzurinda ako minister zahraničných vecí SR radšej nereaguje. Odôvodňuje to tým, že nechce prilievať olej do ohňa.

09.06.2011 12:00
Mikuláš Dzurinda Foto:
Minister zahraničných vecí a šéf SDKÚ Mikuláš Dzurinda
debata (86)

Politológ Michal Horský hodnotí doterajšie reakcie ministra Dzurindu, ktorý sa kryje zástierkou tzv. zbytočných provokácií, ako úplne neprimerané. Práve preto by podľa politológa mali premiérka a vláda zvážiť buď dvojstranné diplomatické kroky, alebo priamo sťažnosť na Európsku komisiu.

Opozícia vyjadrenia maďarského politika Lászlóa Kövéra odmietla už v utorok, politici vládnej koalície sa rozhýbali až včera. Namiesto Dzurindu reagoval šéf parlamentu Richard Sulík. Ten tvrdí, že jeho reakcia prišla tak skoro, ako sa dalo. „Myslím si, že oveľa dôležitejšie je, že vôbec reagujem. A to, či to bolo včera, alebo dnes, je úplne nepodstatné.“

Podľa Horského upozornenia opozície, že predstavitelia slovenskej vlády by mali na vyhlásenia predsedu maďarského parlamentu odpovedať, sa ukázali ako oprávnené. „Zatiaľ primeraným spôsobom v duchu techniky na hrubú dieru hrubá záplata reagoval predseda parlamentu Sulík,“ hodnotí Horský s tým, že treba analyzovať, prečo vysoký predstaviteľ maďarskej politiky práve teraz inovuje výroky o možnom vojnovom stave. „Stojí za to uvážiť, či Slovenská republika nevdojak nestúpila na otlak orbánovskej veľkomaďarskej politike,“ dodal politológ.

Maďarsko vyslalo aj ďalší negatívny signál, keď zrušilo spoločné rokovanie zahraničných výborov oboch parlamentov v Budapešti. Stretnutie sa malo uskutočniť práve v stredu. Poslanca KDH Pavla Hrušovského, ktorý je tiež členom zahraničného výboru, prekvapilo, že sa šéf maďarského zahraničného výboru takto rozhodol po konzultácii s Kövérom. Dôvodom malo byť vyhlásenie slovenského parlamentu k maďarskej ústave, ktoré vraj potrebujú v Budapešti analyzovať. Hrušovský tomu nerozumie, lebo vyhlásenie bolo už dávno zverejnené. Dodal, že zrušenie stretnutia však neznamená koniec spolupráce obidvoch výborov.

Pokiaľ ide o vyhlásenia maďarského predsedu parlamentu, ten v rozhovore pre české Hospodářske noviny spochybňoval výsledky Trianonskej zmluvy. „Ak chce pán Kövér revidovať výsledky 1. a 2. svetovej vojny, môže sa obrátiť na víťazné mocnosti,“ vyhlásil Sulík. Za čistú lož označil výrok, že keď Slovensko stavalo vodné dielo Gabčíkovo-Nagymaros, tak slovenská strana veľmi brutálne zmenila hranice. „Toto je čistá lož, nedošlo k žiadnemu posunu hraníc a pán Kövér to, samozrejme, veľmi dobre vie. Spory medzi oboma štátmi riešil v septembri 1997 na podnet Maďarska Medzinárodný súdny dvor v Haagu. Slovensko tento prípad vyhralo. Hranica nebola žiadnym spôsobom menená a ani spochybnená.“ Kövérove vyjadrenia podľa Sulíka patria do 19. storočia a nie do slovníka dobrých susedov. Mrzí ho, že jeho maďarský kolega nedokáže oceniť pokojný a rozvážny prístup slovenskej diplomacie a vyvoláva zbytočné napätie.

Dzurinda hodnotí Kövérove slová ako neuvážlivé, nenáležité, ale pre Slovensko neznamenajú ani minimálnu hrozbu. Podľa neho Sulíkova reakcia stačí. O diplomatických prostriedkoch, ktoré by mal zvoliť voči Maďarsku, Dzurinda poznamenal, že nechce prilievať olej do ohňa, lebo vnútorne veľmi silno cíti, že zámerom je odpútať pozornosť od veľkých ekonomicko-sociálnych, ale aj zahraničnopoli­tických problémov Maďarska. „Mali by sme chrániť naše záujmy. Niekomu nevyhovuje pokoj, niekomu nevyhovuje, že vyhrávame. No ale len slabé povahy sa nechajú vyprovokovať k neuváženému kroku.“

Naopak, podľa šéfa klubu KDH Hrušovského ide o „také vážne vyjadrenia vzbudzujúce obavy, že medzi Slovenskom a Maďarskom hrozí väčší ako politický konflikt“. Neželá si eskalovanie napätia vo vzťahoch s Maďarskom, preto hľadanie diplomatickej cesty vidí ako jedno z riešení.

„Kövér je známy svojimi radikálnymi postojmi. Podľa môjho názoru prekročil istú diplomatickú hranicu vyjadrení, ktoré si vo funkcii predsedu maďarského parlamentu mohol dovoliť. Nepovažujem to za spôsob, ktorý napomáha hľadaniu zmierenia v slovensko-maďarských vzťahoch,“ vyhlásil Hrušovský.

Predseda Mostu – Híd Béla Bugár na otázku, či by mal rezort diplomacie reagovať protestnou nótou, ako odporúčal Smer, odvetil, že sú aj iné možnosti. „Je aj možnosť, že minister zahraničných vecí bude konať diplomatickou cestou, a to nemusí byť nejaká tvrdšia forma. Nemyslím si, že treba okamžite bubnovať. Konať treba, to je v poriadku.“

86 debata chyba