Na otázku, aké zimy nás v budúcnosti čakajú, odpovedal: „Charakter zím dosť závisí od prúdenia atmosféry nad Európou. Na severovýchode (okolo Moskvy) bude aj po oteplení o 5 °C ešte dosť chladno na to, aby odtiaľ priprúdil veľmi studený vzduch, ktorý sa môže u nás ešte ochladiť, lebo dĺžka dňa a noci sa nezmení. Pravda je ale aj to, že ak vzrastie teplota morí okolo Európy, tak bude v atmosfére viac vodnej pary a tým aj viac zrážok. Do výšky 900 m to bude o 50 rokov asi väčšinou dážď aj v zime“.
Podľa neho si tieto zmeny klímy vyžiadajú aj nový prístup v poľnohospodárstve. „Poľnohospodárstvo sa bude musieť adaptovať na nové plodiny a iné agrotechnické termíny. Posledných 10 rokov bolo vo vegetačnom období asi o 1,2 °C teplejšie ako v období 1951–1990 a poľnohospodári to aj využívajú. Napríklad kukurica sa u nás nikdy nepestovala v takej veľkej nadmorskej výške ako po roku 1990 (Orava, Liptov…),“ povedal.
Podľa Lapina si ľudia na teplejšie roky už začínajú zvykať a preto sa im roky, keď musia kúriť sedem mesiacov z dvanástich, zdajú chladné. „Aj minulý rok bol na Slovensku teplejší ako dlhodobý priemer 1951–1990 asi o 0,7 °C, teplejšia bola aj jar a aj leto. Predchádzajúce tri roky ale boli teplejšie o 2 °C ako dlhodobý priemer a ľudia si na to už trochu zvykli,“ poznamenal.
Klimatológ odpovedal aj na nepríjemné otázky. V niekoľkých z nich čitatelia naznačovali, že za odborníkmi stojí politická loby. „Žiaľ, máte trochu pravdu. Neteší nás, že naše výsledky výskumu interpretujú politici najmä pre naplnenie ich politických cieľov. Aj na konferenciách v Kodani a v Cancúne bolo málo klimatológov a veľa politikov a aktivistov mimovládnych organizácií,“ uviedol.
„My nechceme dokazovať globálne otepľovanie, my sledujeme a analyzujeme zmeny klímy a snažíme sa identifikovať faktory, ktoré ich ovplyvňujú. Používame najmä fyzikálne metódy výskumu,“ dodal.
Poznámky, že za otepľovaním nie je CO2, však rázne odmietol. „Rast koncentrácie CO2 sa podieľa 55% na zosilňovaní skleníkového efektu atmosféry. Na klimatických zmenách sa ale podieľajú tak prirodzené faktory (zmeny slnečnej radiácie, sopečné erupcie, cirkulácia oceánov…) ako aj zosilňovanie skleníkového efektu atmosféry. Po roku 1975 je už zosilňovanie skleníkového efektu atmosféry silnejším faktorom ako zmeny prirodzeného charakteru,“ tvrdil v online diskusii.
Napriek tomu je presvedčený, že s vplyvom globálneho otepľovania hurikány na Slovensku nehrozia. „U nás to nehrozí, no niektoré hurikány sa už priblížili k Európe, prípadne sa na jeseň pretransformovali na dosť silné mimotropické cyklóny s veľkými škodami v západnej Európe,“ potvrdil s tým, že krajine hrozí riziko zvýšenia počtu tornád, ak sa v lete oteplí o 2–4 °C.
Milan Lapin (63) – absolvoval Prírodovedeckú fakultu UK, odbor fyzika. V rokoch 1971 až 1996 pracoval v Slovenskom hydrometeorologickom ústave, v súčasnosti vedie Oddelenie meteorológie a klimatológie na FMFI UK. Vo výskume sa venuje najmä scenárom klimatickej zmeny a jej možným dôsledkom na Slovensku.