Veda je na lopatkách, štát ju ničí ešte ďalej

12.06.2011 20:02, aktualizované: 13.06.2011 12:00
Euro, peniaze
Ilustračné foto Autor:

Katastrofálny prepad slovenskej vedy sa nezastavuje, ale prehlbuje. Vyplýva to zo správy Európskej komisie, ktorá porovnala vývoj v členských krajinách Európskej únie.

Slovensko sa ocitlo opäť na chvoste. Na vedu a výskum dáva zo štátneho rozpočtu len 0,48 percenta HDP a zaostáva aj v čerpaní eurofondov. Podľa Európskej komisie by sa tento dlhoročný úpadok podarilo zastaviť, keby sme do vedy investovali aspoň jedno percento HDP. Ministerstvo školstva chce situáciu riešiť zmenou celého systému.

Európska komisia varuje najmä pred prudkým poklesom investícií do vedy a výskumu. Zatiaľ čo za socializmu v roku 1989 na túto oblasť išlo až 3,88 percenta hrubého domáceho produktu, v roku 2009 to bolo už len 0,48 a vlani podľa odhadov ešte menej – 0,46 percenta HDP. Priemer EÚ pritom dosahuje 1,83 percenta. Česi do vedy investujú trikrát viac a Maďari dvaapolkrát viac ako Slovensko.

„To sa tak dostáva do rizika vedeckej a technologickej závislosti, čo ohrozuje dlhodobú perspektívu hospodárskeho rastu,“ varuje Andrej Králik zo zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Spomenutá správa poukázala i na zaujímavý paradox – aj keď u nás študuje nadpriemerne vysoký počet doktorandov, dosahujeme veľmi slabé výsledky v počte vedeckých publikácií, patentových prihlášok či technologických licencií. Nedarí sa nám ani dostatočne čerpať prostriedky z eurofondov na vedu a výskum. S 295 úspešnými uchádzačmi o grant zo 7. rámcového programu sme sa z 27 štátov EÚ umiestnili až na 21. mieste, podľa výšky žiadaných príspevkov dokonca ešte o priečku horšie.

Na biednu situáciu slovenskej vedy odborníci upozorňujú už roky. Viac peňazí na výskum mala v programovom vyhlásení každá vláda, ale zakaždým zostalo len pri sľuboch. Európska komisia pripomína, že si Slovensko v rámci Stratégie Európa 2020 ako cieľ určilo dať na vedu a výskum jedno percento HDP, čo by negatívny vývoj zvrátilo. Len na porovnanie – jedno percento HDP v súčasnosti Slovensko dáva na obranu, pričom NATO od nás žiada aspoň dve percentá. Armáda teda už dnes dostáva viac ako veda. Podľa ministerstva školstva, ktoré zatiaľ musí šetriť, je uvedený cieľ v roku 2020 reálny, iba ak do výskumu a vývoja investuje podnikateľská sfé­ra.

Vedci sa zhodujú, že problémy vedy treba riešiť systémovo. Obyčajné zvýšenie investícií by podľa nich nestačilo. „Je to ako deravé vedro. Keď doň nalievate vodu, pretečie,“ hovorí Vladimír Bužek z Fyzikálneho ústavu SAV, ktorého tím sa za posledných 10 rokov podieľal na riešení viac ako desiatich projektov rámcových programov EÚ a niektoré z nich priamo koordinoval. Podľa neho treba najprv výrazne zmeniť štruktúru riadenia vedy a až potom do systému „naliať“ peniaze. Bužek priznáva, že naša veda zatiaľ nie je na dostatočnej úrovni, aby sme mohli efektívne konkurovať. Pomaly sa však tvoria výnimočné vedecké tímy a práve tie treba podporovať.

„Treba zvážiť, akých tu máme odborníkov, na čo máme intelektuálne kapacity, stanoviť priority a celý systém budovať ako keby nanovo,“ odporúča. Zároveň varuje pred veľkými očakávaniami: „Z chvosta sa nedostaneme za rok či za dva. Pozitívne zmeny, ktoré sa teraz pripravujú, sa výrazne prejavia až o 20 rokov, teda o jednu generáciu. To je časová škála, na ktorej sa prejavujú priaznivé zmeny vo vede a vzdelávaní. Európska "moderná“ veda sa buduje asi 400 rokov, na Slovensku sa podporuje trochu viac ako 70 rokov. Tento hendikep je veľkým problémom. Dá sa však zvládnuť, pokiaľ začneme otvorenou a kritickou analýzou súčasného stavu a určíme si zmysluplné ciele."

Predseda SAV Jaromír Pastorek tvrdí, že na ťahu je ministerstvo školstva. „Čakáme, s čím príde. Musí sa spraviť reforma systému. Vedecká komunita je pripravená čerpať peniaze z eurofondov, ale ministerstvo na to najprv musí vypísať výzvy,“ upozorňuje. Aby sa zdroje z európskych fondov na vedu a výskum ľahšie čerpali, treba podľa neho odbúrať byrokraciu a stanoviť priority. „Tie by sme potrebovali poznať už teraz, aby sme sa mohli pripraviť. Veď len napísanie projektu trvá aj pol roka. V programe zostáva ešte zhruba 500 miliónov eur, treba ich zmysluplne čerpať,“ uviedol Pastorek.

Medzi inštitúcie, ktorým sa najviac darí v oblasti výskumu, patrí podľa Európskej komisie Technická univerzita v Košiciach, Univerzita Komenského v Bratislave, Ústav informatiky a Virologický ústav SAV. Podľa prorektora pre vedu a výskum Technickej univerzity Stanislava Kmeťa za úspech vďačia svojej pripravenosti. „Vieme do toho zapojiť takmer všetky fakulty a všetky tímy,“ vysvetlil. Všetky projekty okrem jedného si univerzita robila sama. Má už sedem centier excelentného výskumu.

Kmeť uznáva, že pre niektoré vysoké školy či inštitúcie môže byť problém zohnať peniaze, keďže na projekte z eurofondov sa piatimi percentami musia podieľať aj žiadatelia. Často ide o veľké sumy, čo si niektoré školy nemôžu dovoliť. „My si tie peniaze vieme zarobiť. Napríklad vďaka aplikovanému priemyselnému výskumu pre nejaký podnik. Zo štrukturálnych fondov máme zazmluvnených alebo preinvestovaných už asi 60 miliónov eur,“ odhadol prorektor.

Postaviť vedu na nohy by mal pomôcť aj súkromný sektor, ktorý ju dosiaľ ignoruje. Z výdavkov na výskum pochádza od podnikateľov len 0,20 percenta HDP, čo je hlboko pod priemerom EÚ. Odborníci už dávnejšie upozorňujú, že sa Slovensko stáva iba „montážnou dielňou“, no tunajšie firmy takmer vôbec neinvestujú do výskumu a inovácií, čo by prospelo celej ekonomike. Aj keď sú u nás veľké spoločnosti a investori, nemajú tu výskumné pracoviská. Tie pôsobia v cudzine. „Sme len zdrojom lacnej pracovnej sily, treba však využiť aj náš tvorivý potenciál. Inak budú kreatívni ľudia naďalej odchádzať do zahraničia,“ varoval Kmeť.

Opatreniami, ktoré by celý systém zefektívnili, sa už zaoberá rezort školstva. „Aktualizácia obsahuje nevyhnutné systémové prvky, ktorých cieľom je zvýšiť kvalitu a úroveň vedy a techniky, a tým zabezpečiť predpoklady na efektívnu finančnú podporu zo strany štátu. Zároveň sa vytvoria možnosti výraznejšieho investovania súkromnej sféry do vedy, výskumu a inovácií,“ uvádza sa v stanovisku ministerstva, ktoré pracuje aj na zjednodušení čerpania prostriedkov z európskych fondov.

Porovnanie so susednými štátmi

  • Slovensko investovalo do vedy a výskumu 0,48 % HDP; pokiaľ ide o počet úspešných uchádzačov o granty zo 7. rámcového programu EÚ, skončilo na 21. mieste, v objeme žiadaných peňazí (38,77 mil. eur) až na 22. mieste
    • Česká republika dala v tom istom čase na vedu a výskum 1,53 % HDP, v čerpaní eurofondov na vedu a výskum sa umiestnila na 16., resp. 18. priečke
    • investície Maďarska do vedy a výskumu boli na úrovni 1,15 % HDP, v čerpaní eurofondov je na 14., resp. 15. mieste
    • Poľsko dalo na vedu a výskum 0,58 % HDP, vo využívaní eurofondov je na 19., resp. 11. mieste

    Zdroj: Európska komisia – Správa o konkurencies­chopnosti iniciatívy Inovácia v únii. Údaje sú za rok 2009, vlaňajšie ešte nie sú k dispozícii.

Podpora vedy v EÚ

  • cieľom EÚ je investovať do výskumu a vývoja 3 % HDP, v súčasnosti je to 2,01 % (v roku 2009)
    • podiel EÚ na celkových výdavkoch na vedu a výskum vo svete bol v roku 2008 24 % (v roku 1995 to bolo až 29 %)
    • v EÚ je slabá podpora vedy zo strany súkromného sektora, v Japonsku alebo v Južnej Kórei dávajú podnikatelia v pomere k HDP na túto oblasť až dvakrát viac
    • len 46 % výskumných pracovníkov v EÚ pôsobí v podnikateľskom sektore, kým napr. v USA je to až 80 %
    • len 17 členských krajín EÚ bolo schopných udržať alebo zvýšiť svoje rozpočty na výskum a rozvoj v roku 2009, 16 v roku 2010

    Zdroj: Európska komisia – Správa o konkurencies­chopnosti iniciatívy Inovácia v únii

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku