Presadzovať ekonomické záujmy Slovenska v Pekingu či Jakarte tak bude môcť ktokoľvek z externého prostredia, bez ohľadu na diplomatické skúsenosti. Taký spôsob je podľa odborníkov dosť rizikový práve v tom, že na dôležité diplomatické posty môže uviesť neodborníkov, ktorí krajine skôr uškodia.
Rozsiahle výmeny na obchodno-ekonomických oddeleniach prichádzajú len pol roka po tom, čo sa radcovia z ministerstva hospodárstva začlenili pod rezort diplomacie. „Aj v tomto prípade si strany pravdepodobne chcú umiestniť do štátnej správy svojich ľudí, ktorí prežijú aj v časoch, keď už ich stranícke špičky nebudú pri moci,“ hodnotí obmeny politológ Rastislav Tóth.
Pri podobných funkciách sú však podľa neho predchádzajúce skúsenosti s diplomaciou dôležité. „Mali by to byť ľudia, ktorí danú krajinu už poznajú a majú v nej kontakty. Získavať tieto skúsenosti v prvom roku je o ničom,“ dodal.
Ministerstvo obhajuje svoje kroky tým, že šancu chce dať čo najväčšiemu počtu ľudí. Tvrdí, že na inzeráty sa môžu hlásiť aj interní zamestnanci rezortu. „Keďže ide o vysoko odbornú činnosť, chceme umožniť uchádzať sa o post ekonomického diplomata všetkým odborníkom – skúseným odborníkom s praxou v privátnom prostredí aj kariérnym diplomatom,“ uviedol hovorca rezortu Ľuboš Schwarzbacher. Ministerstvo odmieta, že by malo na miesta vopred vybraných ľudí.
Od záujemcov v inzeráte požaduje okrem odbornej znalosti cudzieho jazyka na úrovni C1 minimálne päťročnú prax so zameraním na oblasť medzinárodnej ekonomickej spolupráce alebo medzinárodných vzťahov. K žiadosti majú predložiť aj svoju predstavu o zameraní a prioritách ekonomickej činnosti v krajine pôsobenia.
Bývalý šéf diplomacie Ján Kubiš považuje podmienky za príliš mäkké. „Päťročná prax na miesto obchodného radcu je dosť málo. Za taký čas toho totiž veľa nachytať nemohol a z hľadiska diplomacie je stále v začiatkoch,“ vraví. Nepozdáva sa mu ani rozčlenenie výberového konania na vnútorné a vonkajšie. „Keď to už chceli stransparentniť, malo sa to otvoriť úplne,“ dodáva Kubiš.
Bývalý veľvyslanec v Maďarsku Štefan Markuš v podmienkach vidí šancu pre súčasných radcov. „Odborné požiadavky by mohli byť záchranou pre tých radcov, ktorých vyslalo ešte ministerstvo hospodárstva. Do konkurzu by sa tak prihlásili ako externisti, vo svojej krajine by však prakticky len zostali,“ myslí si.
Prihlásiť do výberového konania sa dá len do konca týždňa, ministerstvo však zatiaľ eviduje iba jedenásť žiadostí. Tvrdí, že v prípade nedostatočného počtu kvalitných uchádzačov bude verejný konkurz opakovať.
Pod Dzurindov rezort prešlo od januára pôvodne až 57 radcov, ich počet sa však postupne koriguje. Kým v Hongkongu, Bombaji, Sao Paule, San Franciscu a v Tunise vznikajú zastupiteľské úrady nanovo, 15 z pôvodných úradov má zaniknúť úplne. „Úlohy ekonomickej diplomacie bude plniť súčasný diplomatický personál,“ dodáva Schwarzbacher.
Na miesta radcov sa v minulosti dostali viacerí ľudia prepojení s politikmi či politickými stranami. Okrem platu na úrovni približne štyritisíc eur majú nárok aj na uhrádzanie cestovných nákladov, služobné auto či mobil.