Šéf rezortu práce Jozef Mihál (SaS) vo svojom záverečnom vystúpení podporil takmer všetky koaličné zmeny, okrem pozmeňovacieho návrhu poslankyne KDH Moniky Gibalovej. Tá chcela presadiť možnosť prepustiť zamestnanca v prípade, ak získa nárok na starobný dôchodok. „Vnímam to ako určitý kontroverzný návrh, je to na vás, na poslancoch, ako sa rozhodnete,“ podotkol minister.
Vládnu podporu získal napríklad návrh Zoltána Horvátha z SDKÚ, podľa ktorého musí byť vo firme minimálne 30 percent zamestnancov zastúpených v odboroch, aby mohli za nich vyjednávať. „Tento návrh má moju plnú podporu. Ak sa v nejakej firme nájde 30 percent voličov Smeru, tak nech to tak je,“ poznamenal.
Mihálovu podporu si získali aj dva návrhy nezávislého poslanca Igora Matoviča, a to presúvanie sviatkov na piatky či možnosť výberu medzi gastrolístkami alebo hotovosťou. „Áno,“ povedal Matovičovmu návrhu. Tieto legislatívne zmeny však nemajú podporu u všetkých koaličných poslancov.
Ako na záver upozornil Mihál, zákonník je len jedným z „kamienkov mozaiky“, s ktorým chce vláda zlepšiť podnikateľské prostredie, kvalitu života, zvýšiť počet pracovných miest a znížiť tak nezamestnanosť. „To, čo pripravujeme, sa stretáva s veľmi pozitívnou odozvou investorov,“ uzavrel.
Podľa Kaníka by ľudia nemali mať vôbec možnosť pracovať na dohodu
V Zákonníku práce by sa vôbec nemala nachádzať možnosť pracovať na dohodu. Namiesto toho by tam mali byť liberálne a jednoduché spôsoby uvoľňovania ľudí zo zamestnania, aby firmy nepotrebovali zadné vrátka a neprijímali ľudí na pozície bez akejkoľvek sociálnej ochrany či odvodov. V pokračujúcej diskusii k novele Zákonníka práce to vyhlásil poslanec Národnej rady SR Ľudovít Kaník (SDKÚ).
Opozícii odkázal, že zamestnancom pred prepúšťaním nepomôže, keď sa do zákonníka zakomponuje čo najviac zákazov pre zamestnávateľov. Firmy totiž podľa neho neprepúšťajú preto, „že sa tučný kapitalista s cigarou ráno zobudí a rozhodne sa, že ide robiť zamestnancom zle“. Prepúšťa sa, ako tvrdí, preto, že sa zmenili ekonomické pomery vo firme a aby táto prežila, musí prijať ozdravné opatrenia, zoštíhliť, a to aj prepustením zamestnancov.
Kaník zároveň upozornil, že treba prijať taký Zákonník práce, ktorý pomôže ľuďom bez práce. Treba pre nich totiž vytvoriť pracovné miesta, čomu pomôžu investori. Pre nich však treba vytvoriť dobré podmienky, aby na Slovensko chceli prísť. Koaličný poslanec sa preto nazdáva, že úlohou zákonníka je aj formovanie podnikateľského prostredia. Opozičný poslanec Branislav Ondruš (Smer) nesúhlasí. „Zákonník práce zostáva kľúčovou normou na ochranu zamestnancov a má regulovať vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom,“ zdôraznil.
Kaník: Odborárom ide len o generálny štrajk
Proti zmenám v Zákonníku práce vystupujú okrem sociálnych demokratov aj odborári. Podľa Kaníka im však nejde o dobrú právnu normu, ale iba o generálny štrajk. „Nech by bol zákonník napísaný aj zlatým písmom, výsledkom bude výzva na generálny štrajk. Ale neúspešný, lebo prieskumy ukazujú, že podpora nie je veľká,“ povedal koaličný poslanec. Odborárov zároveň označil za odnož Smeru, keďže podľa jeho slov majú s opozičnou politickou stranou podpísanú zmluvu.
„Nečudujte sa preto, že vás nikdy nebudeme považovať za zástupcov zamestnancov, ale len za odnož Smeru,“ adresoval odborárom, ktorí sedeli na balkóne rokovacej sály. Zároveň ich vyzval, aby zverejnili svoje platy a ukázali, ako skutočne hája záujmy zamestnancov.
Okrem toho Ľudovít Kaník chce presadiť, aby poklesol poplatok za sprostredkovanie stravovacích služieb prostredníctvom stravovacích poukážok. „Dnešná úroveň poplatku za sprostredkovanie je neúmerné vysoká,“ vyhlásil v pléne Kaník. Úroveň poplatku, ktorá v súčasnosti presahuje 6 percent z hodnoty sumy uvedenej na stravovacej poukážke, by tak po zmene mala byť maximálne tri percentá.
SaS chce presadiť konto pracovného času
Konto pracovného času, ako spôsob nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času, by mal mať zamestnávateľ možnosť zaviesť len po dohode so zástupcami zamestnancov. Pri jeho uplatňovaní by mohol zamestnávateľ rozvrhnúť pracovný čas tak, že v prípade väčšej potreby práce zamestnanec odpracuje viac hodín, ako je jeho ustanovený týždenný pracovný čas, a v prípade menšej potreby práce menej. Priemerný týždenný pracovný čas by však nemohol v období najviac 12 mesiacov po sebe presiahnuť ustanovený týždenný pracovný čas. Zamestnávateľ by mal byť pritom povinný vyplatiť zamestnancovi mzdu, ktorá zodpovedá ustanovenému týždennému pracovnému času zamestnanca. Spolupredkladateľmi návrhu sú aj Jana Kiššová a Juraj Droba, obaja z SaS.
V rozprave potom vystúpil posledný ústne prihlásený poslanec Branislav Ondruš (Smer-SD), ktorý predstavil pozmeňujúce návrhy opozičného Smeru. Ten navrhuje zachovať minimálne mzdové nároky, doterajší model reťazenia pracovných pomerov na dobu určitú či zachovať maximálnu dĺžku skúšobnej doby. Okrem iného chce najsilnejšia opozičná strana zachovať aj doterajšie výpovedné lehoty či výšku odstupného.
V novele Zákonníka práce chcú poslanci Národnej rady SR za SaS presadiť ďalšiu zmenu. Poslankyňa za túto stranu Natália Blahová predstavila dnes v pléne pozmeňujúci návrh, ktorého cieľom je zavedenie konta pracovného času s možnosťou akumulácie kladných ako aj záporných hodín. To má zamestnávateľom umožniť lepšie reagovať na potreby odberateľov a administratívne zjednodušiť systém kumulácie práce, ktorá by inak bola označená za prácu nadčas.