Lekár má menej ako pracovník poisťovne

17.07.2011 20:00, aktualizované: 18.07.2011 12:00
Všeobecná zdravotná poisťovňa, budova
Všeobecná zdravotná poisťovňa zvykne byť k svojim manažérom štedrá. Autor:

Radoví zamestnanci Všeobecnej zdravotnej poisťovne zarábajú viac ako lekári v nemocniciach. V niektorých prípadoch je ich plat vyšší aj o 70 eur. Rozdiel medzi mzdami vedúcich pracovníkov poisťovne a zdravotníckych zariadení je ešte väčší. Kým ľudia v manažmente štátnej poisťovne dostávajú priemerne 2 266 eur, v menších nemocniciach je to 1 150 eur. Riaditeľka jednej z najväčších nemocníc na Slovensku dokonca zarobí o 60 eur menej ako vedenie Všeobecnej zdravotnej.

Podľa niektorých odborníkov sú platy v štátnej poisťovni premrštené. Práca jej zamestnancov totiž nie je taká zodpovedná ako práca lekárov, ktorí liečia a zachraňujú životy. „Nie je to adekvátny plat. Nemyslím si totiž, že revízny lekár robí takú zodpovednú a odbornú prácu ako lekár v nemocnici,“ hovorí bývalý riaditeľ zlúčenej poisťovne Apollo a expredseda Združenia zdravotných poisťovní Vladimír Balogh. „Navyše sú to štedré platy, ktoré idú z verejných peňazí a deje sa tak v čase, keď má Všeobecná zdravotná poisťovňa niekoľkomiliónové dlhy,“ dodáva.

Plat radového zamestnanca Všeobecnej poisťovne je 981,5 eura, lekár bez služieb nočnej pohotovosti v bojnickej nemocnici v správe vyššieho územného celku zarobí niečo viac ako 910 eur. „Priemerný mesačný príjem lekára bez pohotovosti je 912,43 eura vrátane platieb za pohotovosť je to 1 245,47 eura. Všetky údaje sú však v hrubom mesačne,“ uviedol pre Pravdu námestník riaditeľa bojnickej nemocnice Ján Belanský. Platovo sa tak zamestnanec poisťovne približuje len zdravotnej sestre v univerzitnej nemocnici, ktorá pracuje porovnateľne viac a navyše v trojzmennej prevádzke za približne 941 eur mesačne.

Vedúci zamestnanci poisťovne sú na tom s platom ešte lepšie. Kým člen manažmentu poisťovne zarobí 2 266 eur, napríklad námestník riaditeľa vo Fakultnej nemocnici Trnava dostáva mesačne od 1 000 do 1 500 eur. Menej ako vedenie Všeobecnej zdravotnej má dokonca aj riaditeľka jednej z najväčších slovenských nemocníc, Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach, ktorej mesačná mzda je 2 200 eur. O niečo viac zarobí riaditeľ Univerzitnej nemocnice Bratislava – 3 000 eur.

Štátna poisťovňa je k svojim zamestnancom štedrá nielen pri platoch, ale aj pri odmenách. Ako totiž už Pravda informovala, Všeobecná zdravotná v júni vyplatila svojim pracovníkom prémie v celkovej výške 491-tisíc eur. Štátne nemocnice, naopak, odmeny nedávali, nemali na ne. „Odmeny sme nevyplácali ani neplánujeme v súčasnej situácii vyplácať,“ povedal riaditeľ Fakultnej nemocnice Trnava Gabriel Pavelek. Zamestnancov prémiami neodmenila ani najväčšia Univerzitná nemocnica Bratislava.

Všeobecná zdravotná viac ako väčšina nemocníc míňa aj na nákladoch na svoj chod, a to napriek tomu, že pred niekoľkými mesiacmi ohlásila výrazné šetrenie. Aj po škrtoch v radoch svojich zamestnancov či znížení prevádzkových nákladov má stále väčšie výdavky ako zdravotnícke zariadenia s približne rovnakým počtom pracovníkov. Kým Všeobecná zdravotná napríklad na prevádzku použije z verejných zdrojov mesačne 5,6 milióna eur, Fakultná nemocnica Trnava minulý rok na všetky výdavky vrátanie liekov, energií či miezd potrebovala každý mesiac iba 2,1 milióna eur. Od zdravotných poisťovní pritom dostala oveľa menej, iba 1,9 milióna eur.

Menšie platby od poisťovní, ako sú reálne náklady, dostáva aj najzadlženejšia Univerzitná nemocnica Bratislava. „Takmer 90 percent príjmov Univerzitnej nemocnice Bratislava zo zdravotných poisťovní pokrýva len náklady na mzdy pre zamestnancov. Ostatok finančných zdrojov ostáva na uhradenie nevyhnutných výdavkov na prevádzku, prioritne na lieky. Mesačná prevádzková strata je okolo 2,5 mil. eur, napriek tomu sa nám za prvý štvrťrok podarilo znížiť prevádzkové náklady oproti porovnateľnému štvrťroku minulého roka,“ povedala hovorkyňa najväčšej nemocnice Zuzana Čižmáriková.

Podobne sú na tom aj menšie zdravotnícke zariadenia. „Celkové náklady bez odpisov sú priemerne mesačne 1 435-tisíc eur a príjmy od zdravotných poisťovni priemerne mesačne 1 280-tisíc eur,“ povedal námestník riaditeľa bojnickej nemocnice. Nedostatok prostriedkov od poisťovní si tak musia kompenzovať vedľajšími zdrojmi, prenájmom voľných priestorov. „Nemocnica prenajíma zmluvne voľné priestory pre neštátnych lekárov či lekáreň a priestory slobodárne na prechodné ubytovanie zamestnancov a pri voľných kapacitách aj súkromným osobám. Za tieto prenájmy spolu v priemere mesačne máme výnosy 8,5 tisíca eur,“ priblížil Belanský.

Nemocnice sú navyše v otázke financovania prevádzkových nákladov v porovnaní s poisťovňami znevýhodnené. Kým totiž zákon presne stanovuje, koľko môžu poisťovne na svoju prevádzku použiť, v prípade zdravotníckych zariadení legislatíva nič podobné nepozná.

„Nemocnice by mali mať podobnú zábezpeku ako poisťovne, ale problém je, že Slovensko je zrejme jediná krajina, kde zdravotná starostlivosť nemá stanovenú reálnu nákladovú cenu. Keby sa stanovilo, čo má koľko stáť, mohli by sme potom určiť, koľko majú nemocnice reálne dostávať od zdravotných poisťovní a určiť napríklad aj poistné a pripoistenie,“ myslí si Balogh. Zároveň dodáva, že poisťovne by mali dostávať na prevádzku menej. Podľa najnovšej novely zákona o zdravotných poisťovniach totiž môžu menšie poisťovne na trhu na svoj chod minúť až 4 percentá z vyzbieraného poistného. Podľa bývalého riaditeľa súkromnej poisťovne ide o zbytočne veľa peňazí. „Všetky zdravotné poisťovne sú už zabehnuté, nemajú teda také náklady ako na začiatku. Informačné systémy zavedené majú a ich občasná obnova nestojí toľko peňazí,“ povedal Balogh.

Príjmy a výdavky zdravotných poisťovní
Poisťovňa vybrané poistné mesačné prevádzkové náklady
Všeobecná zdravotná poisťovňa 2,4 miliardy eur 6,7 milióna eur (po znížení nákladov od nového roka 5,6 milióna eur)
Dôvera 896 miliónov eur 2,4 milióna eur
Union ZP 212,6 milióna eur odmieta zverejniť
Pozn: Údaje sú za rok 2010

Najväčšia štátna poisťovňa minulý rok na svoj chod minula mesačne 6,7 milióna eur, súkromná Dôvera 2,4 milióna eur. Koľko na prevádzku utratila najmenšia Union zdravotná poisťovňa, nie je známe, poisťovňa to totiž odmietla zverejniť. Rovnako ani Dôvera nechcela odpovedať na otázky týkajúce sa platov jej vedenia či zamestnancov. .„Informácie, ktoré sa netýkajú činnosti zdravotnej poisťovne, neposkytujeme,“ povedala hovorkyňa súkromnej zdravotnej poisťovne Dôvera Monika Laciková.

Pravda nedostala ani po troch pokusoch priamu odpoveď ani od Všeobecnej zdravotnej poisťovne na otázku, koľko v súčasnosti mesačne zarába jej generálny riaditeľ Marian Faktor.

Na otázku, či je v poriadku, ak súkromné poisťovne odmietajú zverejniť, ako nakladajú s prostriedkami z verejného zdravotného poistenia, ministerstvo zdravotníctva uviedlo, že na to majú právo. „Podľa paragrafu 6a zákona o zdravotných poisťovniach majú zdravotné poisťovne k dispozícii financie, s ktorými môžu ľubovoľne bez povinnosti zverejnenia nakladať,“ odkázala hovorkyňa ministerstva Katarína Zollerová.

Príjmy a výdavky najväčších nemocníc
Nemocnica mesačné príjmy zo zdravotných poisťovní mesačné výdavky
Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica 3,6 milióna eur 4,3 milióna eur
Fakultná nemocnica Trnava 1,9 milióna eur 2,1 milióna eur
Fakultná nemocnica Trenčín 2,4 milióna eur 2,6 milióna eur
Detská fakultná nemocnica s poliklinikou Bratislava 2,2 milióna eur 2,5 milióna eur
Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov 4,5 milióna eur 4,8 milióna eur
Univerzitná nemocnica Bratislava 10,7 milióna eur 11,5 milióna eur
Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice 5,5 milióna eur 6,7 milióna eur

Pozn: Údaje sú za rok 2010. Zdroj: Správa ministerstva zdravotníctva


© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku