Na extrémistov potrebujeme nové zákony

28.07.2011 14:56

Aj na Slovensku hrozí nebezpečenstvo vzplanutia extrémizmu, hoci na tento čas len latentné, pretože mu chýba masová organizačná báza. Zhodujú sa na tom odborníci, ktorí sa venujú štúdiu spoločenských javov, i bezpečnostný analytik. Upozorňujú, že práva akýchkoľvek menšín nepovažujú Slováci za prioritu a mnohí sa k nim stavajú vyslovene negatívne. Svedčia o tom aj názory vo verejných diskusiách či vo vystúpeniach politikov.

Navyše podľa bývalého šéfa odboru boja proti terorizmu a extrémizmu Martina Kubíka nie sú momentálne extrémistické skupiny na Slovensku pod kontrolou. „Došlo totiž k rozbitiu pracoviska polície, ktoré sa venovalo extrémizmu a terorizmu,“ tvrdí Kubík. Problém vidí v tom, že bývalé vedenie polície extrémizmus preložilo na Úrad justičnej a kriminálnej polície.

„Pritom nezobrali ani jedného človeka z predchádzajúceho pracoviska, ktoré vypracovalo koncepciu boja proti extrémizmu. Zrazu sa rozhodli, že bude všetko inak. Vytvorili to pracovisko s úplne novými ľuďmi, ktorí začali objavovať už dávno objavené,“ vraví Kubík, podľa ktorého by sa problematika terorizmu a extrémizmu mala riešiť komplexne, pretože spolu súvisia.

„Aj Nórsko na to jednoznačne ukazuje. Je to odôvodnené, popísali sa o tom celé štúdie. Tieto dve veci sa mali spojiť, mal sa pripraviť zákon o boji proti extrémizmu.“ Podľa policajného experta sa tak Slovensko v boji proti extrémizmu vrátilo niekoľko rokov dozadu.

Problém Slovenska v súvislosti s extrémizmom je však podľa sociológa Miroslava Tížika aj v tom, že podobný jazyk ako nórsky atentátnik Anders Breivik u nás používajú aj tí, čo formujú verejný diškurz. Počnúc politikmi a končiac niektorými médiami. „Niektoré denníky a týždenníky pestujú stále tento typ jazyka – obviňovanie niekoho, že nie je naším, že nie je súčasťou našej kultúry,“ hovorí Tížik. Aj Breivik sa totiž vo svojich pamfletoch odvolával na to, že chce len chrániť tradičné európske hodnoty.

Podpora radikálnych krokov voči ľuďom, ktorí sú odlišní, je podľa Tížika na Slovensku veľká. „Má pomerne veľký potenciál vo verejnej mienke, ale aj v zákonoch, ktoré sú dosť reštriktívne voči akejkoľvek inakosti.“ Dodáva, že sa to týka ľudí, ktorých nepovažujeme za našich. „To znamená Rómov alebo prisťahovalcov. Ale u nás tento typ správania nie je súčasťou extrémizmu, lebo je to niečo, čo je takmer spoločensky rešpektovaná norma,“ myslí si Tížik.

Aj programový riaditeľ Nadácie Milana Šimečku Laco Oravec sa domnieva, že postoje k Rómom sú u nás už samy osebe negatívne a spoločensko-politické prostredie má často rasový podtón. „Takže je veľmi otázne, kde sa už začína extrémny názor a čo je ešte názor bežne tolerovaný,“ upozorňuje.

Za pravdu mu dáva aj bezpečnostný analytik Ivo Samson. Podľa neho sa extrémistické skupiny u nás vybíjajú na Rómoch. „To je klasický terč. Alebo sa orientujú na rasistické symboly a antisemitizmus, aj keď ten už je takmer prežitý, lebo Židov tu už veľa neostalo. Ideové zázemie pre extrémizmus tu je, to tradičné ľudácke, aj to nové, novoantisemitské, novoprisťahova­lecké, novoxenofóbne, extrémisticko-antieuroskeptické. Či sa jednotlivci môžu odhodlať na čin, aký sa udial v Nórsku, to sa úplne nedá vylúčiť,“ dodáva Samson.

Hoci extrémizmus sa vníma väčšinou v spojitosti s násilím a zbraňami, podľa Oravca extrémizmom je aj všeobecne rozšírená miera netolerancie a stereotyp názorov a predstáv o nadradenosti. „To sú spojené nádoby,“ vraví aktivista za práva menšín, ktorý sa venuje otázkam multikulturálnej spoločnosti.

„V najužšom význame má extrémizmus svoju definíciu, ale v zásade sú to veľmi neštandardné názory, často spájané s rasizmom alebo s prejavmi xenofóbie. Ale extrémizmom by sme mali nazývať veci, ktoré vyjadrujú snahu alebo záujem presadzovať svoju predstavu o usporiadaní spoločnosti aj násilnou cestou, potláčať demokraciu a ľudské práva a veľakrát takto nútene zmeniť režim,“ dodáva Oravec.

Politológ Miroslav Kusý hovorí, že podhubie extrémizmu býva zvyčajne vo vrstvách nacionalistov. „Extrémistov nájdete aj medzi nezamestnanou mládežou alebo ide o ľudí, ktorí sú dlhodobo bez práce, prípadne sa vyskytujú aj vo vrstvách starších ľudí. Môžu to byť seniori, ktorí stratili sociálne istoty. Ale tí obvykle nie sú aktívni, zatiaľ čo mládež sa grupuje.“

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku