Hlad môže vyvolať nepokoje Rómov

Viac krádeží, nárast napätia medzi Rómami a väčšinovým obyvateľstvom a zlaté časy úžerníkov. Také môžu byť dôsledky zníženia základných dávok v hmotnej núdzi, na ktoré je odkázaná väčšina obyvateľov okolo sedemsto rómskych osád.

04.08.2011 20:00, aktualizované: 05.08.2011 12:00
Plavecký Štvrtok, rómska osada, rómovia Foto:
Ilustračné foto
82

„Rómovia, ktorých sa zákon dotýka, si situáciu dokážu uvedomiť, až keď dostanú prvé znížené dávky a uvidia, že z nich nemôžu vyžiť. Aké budú reakcie ľudí, ktorí nebudú mať čo jesť a budú okolo seba vidieť hladné deti, je nevyspytateľné. Čo by robil každý z nás?“ pýta sa Agnes Horváthová z Rómskeho dokumentačného a informačného centra.

Upozorňuje, že aj keď je zákon šitý pre Rómov, dotkne sa aj ľudí z majoritnej spoločnosti, ktorí sú v hmotnej núdzi. Pomoc v dnešnej výške by mohli dostávať, len ak by boli aktívny. Zabezpečenie aktivačnej práce pre 200-tisíc ľudí je však podľa Horváthovej nereálne. „V regiónoch, kde je najvyššia koncentrácia Rómov, je aj najvyššia miera nezamestnanosti. Podmieňovať dávky v hmotnej núdzi prácou je preto nelogické. Na mnohých obecných úradoch nemajú pre týchto ľudí ani len krompáč a lopatu, nieto zmysluplnú prácu.“ Verí preto, že zákon v navrhovanej podobe schválený nebude.

Nových podmienok pre získanie dávok sa obáva aj riaditeľka Rómskeho inštitútu Klára Orgovánová a rómska aktivistka Denisa Havrľová.

„Rómovia sú síce zle zorganizovaní, ale nikdy neviete, kto príde a využije situáciu na svoje ciele,“ upozorňuje Orgovánová. Filozofiu zákona považuje za nástroj boja s chudobnými, nie s chudobou. „Situácia je už teraz taká zlá, že jej ďalšie zhoršenie musí vyvolať protireakciu,“ dodáva a zdôrazňuje, že nepokoje v roku 2004 neboli „rómske“, ale sociálne. Ako splnomocnenkyňa pre Rómov sa následne podieľala na opravách, ktoré dávky čiastočne navýšili.

Predseda Rómskej iniciatívy Slovenska Alexander Patkoló, ktorý pred siedmimi rokmi oznamoval začatie protestov proti reforme vtedajšieho ministra Ľudovíta Kaníka, hovorí, že „ak sa to zopakuje, určite to už nebude také pokojné“. Vtedy bolo prvou reakciou na výrazné zníženie dávok rabovanie.

Nepokoje nevylučuje ani Havrľová. „Teraz je ticho, lebo o tom, čo sa pripravuje, nevedia. Ale keď sa to stane a dostanú menej, vtedy môže prísť reakcia.“ Vyrátala, že z nových zaručených dávok si rodina bude môcť dovoliť na osobu jeden a pol rožka denne. Varuje, že zníženie dávok by ešte posilnilo úžerníkov v rómskych osadách.

Zníženie dávok sa môže prejaviť zvýšením napätia aj medzi Rómami a ich okolím. Čo iné im zostane, ako kradnúť si potravu z polí, ak nebudú mať čo jesť?

Autori nových pravidiel sú presvedčení, že systém bude lepší ako dnes a nepokoje neprídu. „Kaníkova reforma nebola pripravená,“ argumentuje štátna tajomníčka ministerstva práce Lucia Nicholsonová. Podľa nej štát vytvorí dostatok miest na aktiváciu a ľudia tak o peniaze neprídu, naopak, dostanú o pár eur viac ako dnes.

Antropológ Alexander Mušinka sa rómskej problematike venuje takmer dvadsať rokov. Ako poradca súčasného splnomocnenca pre Rómov sa na príprave zákona významne podieľal. Trvá na tom, že zákon je dobrý a je jedinou cestou, ako riešiť situáciu pri súčasnej ekonomike. „Nevytvorí pracovné miesta, ale vytvorí pracovné návyky. Tie sa po troch mesiacoch strácajú a ľudia si zvykajú na status nezamestnaného.“ Zákon však podľa neho nesmie platiť, kým štát nevytvorí pracovné miesta pre všetkých práceschopných nezamestnaných. „Ak nebude 200-tisíc pracovných pozícií, systém sa nemá spúšťať,“ dodáva Mušinka.

Sociologička Monika Čambáliková hovorí, že podmieniť prístup k dávkam prácou, keď tieto miesta nie sú, je nezmysel. Či sa Rómovia začnú búriť, nevie odhadnúť. „Ľudia v osadách sú už rezignovaní, iba prežívajú. Ale môže to viesť k zníženiu lojality voči spoločenstvu, kde žijú. Štát nielenže nerešpektuje, ale ani nepozná ich životné podmienky.“ Zároveň upozorňuje, že zúfalé situácie môžu viesť k zúfalým riešeniam.

Pred siedmimi rokmi zasahovala aj armáda

Výrazné zníženie sociálnych dávok za druhej Dzurindovej vlády v roku 2004 spustilo vlnu nepokojov. Ľudia, prevažne Rómovia, ktorí prišli o výraznú časť peňazí, rozbíjali výklady, rabovali obchody, pri vyplácaní dávok musela asistovať polícia. Poriadok sa podarilo obnoviť až po zásahu silových zložiek a čiastočnej revízii opatrení.

Šlo o najtvrdší zásah silových zložiek štátu v novodobej histórii. V osade pri Trebišove nasadil vtedajší minister vnútra Vladimír Palko vodné delá a slzotvorný plyn.

„Bola som tam. Vodné delá proti neozbrojeným ľuďom ma šokovali,“ spomína si aktivistka Denisa Havrľová. Vtedajší minister to vidí inak. Priznáva, že rozhodnutia boli veľmi ťažké. Najviac sa báli, že ublížia ženám a deťom, keď museli dostať z osád podozrivých z rabovania v obchodoch.

Členovia vtedajšej vlády nepripúšťali, že by za nepokojmi boli len radikálne škrty v sociálnych dávkach.
Vtedajší šéf rezortu práce Ľudovít Kaník napríklad hovoril, že za nepokojmi je len aktivita pár osôb. „Už v marci bolo na aktivačných prácach 120-tisíc ľudí,“ hovorí. Keď zistili, že na vyššie dávky musia pracovať, mnohí to akceptovali. „Aké boli príčiny krádeží a nepokojov, si netrúfam povedať. Mohli to byť znížené dávky aj iné dôvody,“ hovorí Palko.

Odborníci sa však zhodli, že dôvodom boli práve zníženia dávok. Štát následne v krátkom čase príspevky aj zvýšil.

Slovenský helsinský výbor označil vtedajší zásah polície a armády za neadekvátny a žiadal vyšetriť podozrenia z brutality. „Nešťastná reforma zasiahla nielen Rómov, ale aj ostatné okrajové skupiny obyvateľstva,“ upozornil vtedy predseda výboru, spisovateľ Lájos Grendel.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
82 debata chyba