Je podľa vás vhodné znižovať základnú dávku, na ktorú má nárok každý v hmotnej núdzi?
Súčasná situácia je už taká, že mnohé rodiny hladujú. Zo situácie, v ktorej sú, sa nedokážu dostať. Prečo sú ľudia, ktorí odtiaľto odídu napríklad do Anglicka, celkom úspešní? Lebo tam majú možnosť sa za minimálnu mzdu zamestnať. Dostanú prácu v mraziarňach alebo tam, kde Angličania nechcú robiť a domov sa vrátia minimálne s novým autom.
Nepomôže im rovnako aj pripravovaný systém nutnej aktivity?
Nie. Tento systém hovorí, že existujúcu dávku, ktorá je nejakých 60 eur, vám rozdelíme a nebudeme vám ju dávať celú, lebo zneužívate tento štát. To nie je motivácia ani k lepšiemu správaniu. Určite to nespôsobí, že sa z biedy dostanú – o tom to ani nie je. Je to o tom, ako ich ešte viac udržať pod kontrolou. Prehĺbi sa chudoba a prinesie väčší režim – už to nie je boj s chudobou, ale boj s chudobnými.
Pracujete aj so samosprávami, je štát schopný ponúknuť dostatok príležitostí na aktiváciu?
V niektorých lokalitách áno. Opäť to bude nejaký malý príklad niečoho, čo nebude platiť na širšom území a bude sa to prezentovať ako úspešný postup vlády. Nemyslím si však, že to bude to, čo očakávame. Na experimenty už čas nie je. Už tu boli rôzne projekty, programy a koncepcie, ktoré sa mohli realizovať, pretože z Európskej únie bolo v programovacom období 2007 až 2013 k dispozícii minimálne 200 miliónov eur. Slovensko to však nevyužilo.