Prežil výbuch v bani Handlová, teraz je na úrade práce

Miroslav Masarik je jedným z deviatich chlapov, čo prežili veľké banské nešťastie v Handlovej pred dvoma rokmi. O desiatom auguste hovorí ako o svojich druhých narodeninách. Bol to jeho posledný deň v podzemí, do bane sa už viac nevráti.

10.08.2011 13:00
Miroslav Masarik Foto:
Miroslav Masarik už nefára, namiesto toho chodí na úrad práce a k lekárom.
debata (1)

„Zostal som bez práce, už rok som nezamestnaný. Lekár mi neodporučil robiť v podzemí ani prácu na povrchu. Baňa so mnou rozviazala pracovný pomer, dostal som odstupné a teraz chodím na úrad práce,“ vraví 45-ročný Miroslav Masarik.

Nemusí vôbec rozmýšľať nad odpoveďou, ako dlho pracoval v bani. Má to presne zrátané, 26 rokov a 29 dní. Ten nešťastný 10. august 2009 sa začínal úplne normálne, nastúpil do rannej zmeny ako už veľa ráz predtým. Len s jedným rozdielom.

„Vedeli sme, že v tej oblasti je nejaký požiar a že sú tam záchranári. My sme si robili svoju robotu, keď sme ju dokončili, mali sme sa presunúť na iné pracovisko, bližšie k epicentru. Kráčali sme smerom hore a vtedy sa to stalo. Bum – bác, prišla tlaková vlna a bol koniec,“ spomína bývalý baník na najhoršie chvíle svojho života.

Tlaková vlna ho odhodila preč, sám nevie, ako ďaleko. Keď sa pozbieral zo zeme, nemohol dýchať a nebolo nič vidieť. Zostal bez svetla, náraz mu odtrhol lampu. Po chvíli zacítil vánok, vedel, že je to vetranie a podľa toho vedel, ktorým smerom sa musí vybrať.

„V bani platí jedna dôležitá zásada, že proti čerstvému vetru sa dostanete do bezpečného prostredia. To musí každý zamestnanec vedieť. Stretli sme sa tam deviati a čakali sme asi dve hodiny, kým nás dostali von,“ pokračuje Miroslav Masarik.

Na povrchu už boli pristavené sanitky. Odviezli ho na ošetrenie do bojnickej nemocnice, mal pomliaždené ľavé koleno, predlaktie aj rameno. To ho doteraz bolí, pravdepodobne ho čaká operácia. Poriadnu ranu dostala aj psychika. Ešte šesť dní po banskom nešťastí bol v poriadku. Po týždni to naňho doľahlo. Nemohol spávať, psychicky sa zosypal. Doteraz má z toho traumu, vraví, že s takým zážitkom sa nedá ani za dva roky vyrovnať. Musel vyhľadať pomoc psychiatra a psychológa.

„V bani sa robí všetko pre to, aby bola čo najlepšia ťažba. Nad porušovaním niektorých predpisov sa privierajú oči. Už prišlo o život množstvo baníkov, ale zatiaľ za banské nešťastie nikto nesedel, vždy sa to zvaľovalo na prírodu. Baňa nie je vždy nebezpečná len pre prírodné javy, ale aj pre ľudské chyby,“ hovorí o príčinách banskej tragédie.

1 debata chyba