Postupovala tak napríklad pri voľbe generálneho prokurátora, keď svoje zotrvanie vo funkcii podmieňovala tým, že nebude zvolený Dobroslav Trnka. Rovnako postupovala v spore so svojím straníckym kolegom Ivanom Miklošom v kauze prenájmu budovy pre košické daňové úrady.
K spojeniu hlasovania o eurovaloch s vyslovením dôvery vlády vyzval premiérku aj poslanec koaličného KDH Anton Marcinčin. Včera však Radičová vyhlásila, že by to nebolo správne. „Bol by to ten najhorší signál pre finančné trhy v neprospech Slovenska. Musíme dospieť k dohode,“ povedala po rokovaní vlády.
Politológa Tomáša Koziaka Radičovej postoj prekvapil. "V takej závažnej záležitosti, ako je stabilita eurozóny, a teda aj slovenskej ekonomiky, by spojiť toto hlasovanie s hlasovaním o dôvere vláde bol opodstatnený krok. Určite, ak to porovnáme, že tak spravila pri voľbe prokurátora či pri kauze Daňového riaditeľstva. Premiérka zrejme vie, že podpora eurovalu neprejde a automaticky by potom padla vláda, " myslí si Koziak. Podľa neho Fico nemá prečo podržať vládu, ak SaS bude trvať na svojom stanovisku. Radičovej argument, že hrozba demisiou by bol zlý signál pre finančné trhy, pokladá politológ za slabý argument.
Naopak, analytik Ján Baránek si myslí, že pokiaľ by toto hlasovanie spojila so svojou demisiou, SaS by cúvla, lebo pád vlády by bola pre Sulíka politická smrť. „Smerom dovnútra by však premiérka vyslala silný signál, že chce zachraňovať iné krajiny na úkor zadlženia Slovenska, čo by bolo v rozpore s predvolebnými vyhláseniami SDKÚ,“ hovorí Baránek. Podľa neho aj keby parlament podporu eurovalu neschválil, nič to pre samotnú záchranu eurozóny nebude znamenať. „Záchrana eurozóny nestojí na Slovensku,“ myslí si Baránek napriek tomu, že na navýšenie záchranného mechanizmu je potrebný hlas každej krajiny.
Hoci SaS stále tvrdí, že svoj názor nezmení a v septembri za euroval nezahlasuje, premiérka bude pokračovať v rokovaniach s predstaviteľmi všetkých parlamentných politických strán. „Budeme rokovať, kým sa nám podarí dospieť k spoločnému postoju,“ vyhlásila.
Koalícia nemá bez hlasov SaS na schválenie zmien požadovaných Bruselom potrebnú väčšinu. Napriek tomu si minister hospodárstva a podpredseda SaS Juraj Miškov nemyslí, že odmietavý postoj jeho strany k navýšeniu eurovalu by vládnu koalíciu rozbil. „Práve naopak. Sloboda a solidarita striktne trvá na tom, čo je napísané v programovom vyhlásení. A tam sa nikde nepíše o tom, že by sme mali navyšovať euroval, že by sme mali poskytovať akékoľvek ďalšie záruky alebo že by sme mali súhlasiť s pôžičkou v Grécku. Naopak, píše sa tam o tom, že budeme presadzovať v rámci Európskej únie napríklad aj riadený bankrot krajiny. Držíme sa programového vyhlásenia vlády,“ reagoval Miškov.
Opozičný Smer sa na rokovaniach, ktoré ohlásila premiérka, zúčastní. Odmieta však pomôcť Radičovej svojimi 62 hlasmi v parlamente, ak nebude koalícia pri podpore eurovalu jednotná. "Platí, že ak za zmeny v eurovale zahlasuje jednotne celá koalícia, Smer sa pridá, aby to bolo schválené širokým konsenzom, " povedal aj včera poslanec Smeru Branislav Ondruš. Podľa neho predovšetkým koalícia musí byť jednotná, že sa k tomuto záväzku hlási, inak by boli naše záväzky do budúcnosti neisté.
O stabilizačnom mechanizme, ktorý má ochrániť eurozónu, rokoval už s niektorými vládnymi lídrami prezident Ivan Gašparovič. V utorok sa stretol s predsedom SaS Richardom Sulíkom, ktorého strana odmieta podporiť návrhy na dlhovú službu prijaté Bruselom. Včera hovoril o opatreniach na záchranu eurozóny prezident s predsedom KDH Jánom Figeľom a Pavlom Hrušovským. Politici sa zhodli, že budúci postoj Slovenska k eurovalu by mal byť taký, aby neohrozil budúcnosť eurozóny, pretože tá sa dotýka aj našej ekonomiky.