S horúčavami netreba vnútorne bojovať, odkazujú psychológovia

26.08.2011 10:04
horúčavy, teplo, leto
V piatok by mali teploty opäť vystúpiť na vyše 30 stupňov. Podobné počasie sa očakáva až do pondelka, mierne ochladenie nastane až v utorok. Autor:

Extrémne horúčavy, ktoré už niekoľko dní za sebou lámu nové rekordy, nepoľavia ani v piatok. Slovenský hydrometeorologický ústav vydáva aj na piatok pre celé územie výstrahy pred vysokými teplotami, ktoré by mali opäť dosiahnuť 32 až 37 stupňov Celzia. Mierne ochladenie sa očakáva najskôr v sobotu večer, teploty však potom klesnú nanajvýš o päť až šesť stupňov. "V nedeľu už bude do 30° Celzia, od utorka teploty vystúpia do 28 °Celzia," povedal meteorológ Eugen Lexmann.

Dlhotrvajúce horúce počasie zamestnáva lekárov čoraz viac, okrem fyzických kolapsov sa stupňuje aj nervozita a podráždenosť predovšetkým labilnejších ľudí. Vo štvrtok od skorých ranných hodín podľa hovorkyne Operačného strediska záchranného zdravotného systému Dominiky Šulkovej opäť zaznamenávali stúpajúcu tendenciu výjazdov za kolapsovými stavmi.

Odborníci potvrdzujú, že vysoké teploty jednoznačne majú vplyv na psychiku a pôsobia ako stres. „Je to situácia, z ktorej ľudia nemôžu utiecť a nemôžu ju vždy riešiť, preto vytvára pocit frustrácie a bezmocnosti. Nervozita a podráždenie sú prejavmi toho, že sme dlhodobo v strese, môžu sa objaviť aj stavy úzkosti. Mala som pacientku, ktorá z horúčav, ktoré nevedela uniesť, mala až neurotickú reakciu,“ hovorí klinická psychologička Eva Krkošková.

Horúčavy ovplyvňujú pozornosť, znižujú schopnosť koncentrácie, psychomotorickú pohotovosť, predlžujú reakčné časy, schopnosť pohotovo reagovať sa znižuje. Naopak, zvyšuje sa únava, horúčavy môžu skresľovať aj vnímanie a ovplyvňovať emócie.

„Veľmi výrazne nás to ovplyvňuje, napríklad keď šoférujeme alebo pracujeme so strojmi, jednoducho pri činnostiach, ktoré si vyžadujú vysokú koncentráciu pozornosti. Zvyšuje sa pravdepodobnosť rizika úrazu. Treba preto prispôsobiť vykonávané činnosti teplote, v ktorej sa nachádzam, znížiť aktivity, neprečerpávať organizmus, ktorý už aj tak má problém so záťažou, ktorá vznikne z vysokých teplôt,“ zdôrazňuje klinický psychológ Peter Szeliga.

Odborníci radia vnútorne sa vyrovnať s tým, čo človek nemôže ovplyvniť. „Nemá zmysel proti tomu vnútorne bojovať, lebo sa to ešte zhorší a vyvoláme si viac negatívnych emócií. Treba sa nastaviť na to, že dnes mi bude trochu teplejšie a budem sa potiť, ale nevadí, potom sa odmením zmrzlinou. Je dobré si uvedomiť, že keď zostaneme v takej miestnosti, kde je teplo, upokojíme sa, náš organizmus sa adaptuje, už sa potom necítime horúci. Ale keď cítime vnútorne odpor a bojujeme proti tomu, teplo cítime o to viac,“ upozorňuje Krkošková.

Depresívne stavy by však zdravie u ľudí nemali ohroziť. „Pár dní určite nepovedie k nejakej depresii, hoci na vysoké teploty nie sme zvyknutí,“ tvrdí klinický psychológ Martin Miler.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku