„Myslím si, že diskusia, ktorú teraz KDH rozbieha, je iba snahou stále udržiavať túto agendu vo verejnej diskusii, lebo je zvláštne, že to vytiahli až po tom, čo prezident podpísal Zákonník práce,“ hovorí sociológ Miroslav Tížik s tým, že pre hnutie bude výhodná aj do budúcich volieb. „V prípade, že by boli predčasné voľby, budú mať zase agendu, s ktorou budú môcť vyjednávať, či už by bol hlavným aktérom Smer, ktorý by ich chcel do vlády, alebo to bude súčasná koalícia.“
Pokiaľ ide o koaličné strany, o črtajúcom sa probléme hovorí len predseda poslaneckého klubu Mostu-Híd László Solymos. Výhrada svedomia podľa neho nie je politická otázka a pre každého poslanca je osobitá, preto si len ťažko vie predstaviť, že by niekoho nútil, ako v tejto veci hlasovať. K tejto otázke sa síce ešte stretne poslanecký klub, ale poslanci Mostu vraj budú mať pri hlasovaní voľnú ruku.
Predseda poslaneckého klubu SDKÚ Milan Hort pripúšťa, že výhrada vo svedomí v Zákonníku práce zakotvená bude, jeho stranícky kolega poslanec Tomáš Galbavý povedal iba, že otázku musia prerokovať v klube.
Hoci uplatňovanie výhrady vo svedomí nebolo doteraz v praxi bez problémov a v niektorých regiónoch komplikovalo najmä prístup k interrupciám, paradoxne najmenší problém s ňou má liberálna SaS. Poslanec Martin Poliačik dokonca hovorí o zásadnej zhode SaS a KDH v tejto otázke. „Zhoda medzi dvoma znamená pozvanie aj pre ďalších dvoch k dohode na obsahu,“ skonštatoval v tejto súvislosti aj Figeľ.
Poliačik oceňuje, že „KDH namiesto toho, aby išlo rozbíjať vládu, ako to spravilo v druhej Dzurindovej vláde, si tentoraz zobralo do rúk priechodnejší návrh, a to konkrétne návrh, ktorý SaS mala vo svojom programe“. Formulácia KDH vraj totiž úplne súhlasí s tým, čo SaS presadzovala v kapitole osobných slobôd. SaS má však dve podmienky. Po prvé, že výhradu vo svedomí bude môcť zamestnanec kedykoľvek zrušiť bez toho, aby to zakladalo dôvod na zrušenie pracovnoprávnej zmluvy, a po druhé, že zo strany štátu musí byť zabezpečený základný prístup ku službám, ktoré garantuje zákon.
„Keď sa na výhrade vo svedomí dohodnú zamestnávateľ a zamestnanec a bude to vopred upravené v ich pracovnoprávnom vzťahu, teda v pracovnej zmluve, tak s tým nemáme problém. Je to vykročenie v ústrety slobode religiózneho vyznania, ktorú my úplne podporujeme,“ tvrdí Poliačik.
Tížik však upozorňuje, že „výhrada svedomia je čisto katolícka agenda“. „Tá podoba, ktorú chceli prijať v rámci medzištátnej dohody s Vatikánom, sa týkala modelu, ktorý je typický v katolíckej cirkvi. To znamená, že katolícke inštitúcie by rozhodovali o tom, či – keď sa človek snaží uplatňovať si výhradu vo svedomí – je v súlade s učením katolíckej cirkvi,“ dodáva.
Na riziká upozorňuje aj Adriana Mesochoritisová z Možnosti voľby. „My sa v zásade nebránime tomu, aby bola upravená výhrada vo svedomí, ale stále dookola upozorňujeme na to, že výhradu vo svedomí môže mať iba individuálna osoba, a nie inštitúcie, ako k tomu, bohužiaľ, u nás často dochádza, keď celé nemocnice majú výhradu vo svedomí a nevykonávajú interrupcie. Veríme, že to bude upravené tak, aby sa nijakým spôsobom neobmedzovala slobodná voľba žien a nedochádzalo k porušeniu ich ľudských práv.“
Slovenská republika má povinnosť, danú aj Dohovorom o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, zabezpečiť riadny výkon týchto služieb. Výhrada vo svedomí sa teda podľa Mesochoritisovej musí upraviť tak, aby nijakým spôsobom vážne nelimitovala služby reprodukčného zdravia vrátane výkonu interrupcií. Aby sa nepobili dve ľudské práva, keď jedno zasiahne do toho druhého a časť ľudí značne utrpí. No už aj to, že túto otázku má v rukách KDH, bude podľa nej asi pre Slovensko stále nebezpečné. „Bude to treba otvoriť verejnej, najmä odbornej diskusii,“ dodáva Mesochoritisová.