„Zasadnutie máme každé dva týždne, takže o Lampe s kauzou Cervanová by sme mohli rokovať začiatkom septembra,“ uviedol predseda Rady pre vysielanie a retransmisiu Miloš Mistrík. Ako dodal, ešte predtým budú riešiť inú sťažnosť na reláciu Lampa z apríla tohto roku, ktorá sa týka vysielania s policajným prezidentom Jaroslavom Spišiakom. Aj na tento program prišla sťažnosť, že bol nevyvážený, pretože Spišiak nemal vo vysielaní oponenta.
Rada si už vyžiadala televízny záznam relácie z 23. júna, kde boli hlavnými aktérmi programu štyria muži, ktorých právoplatne odsúdili za vraždu 19-ročnej študentky medicíny Ľudmily Cervanovej z roku 1976. Po tom, čo bude mať rada k dispozícii aj monitorovaciu správu, príde na rad rozhodovanie, či je sťažnosť opodstatnená.
Práve na to čaká Rada RTVS. „Rozhodujúce bude, či bol porušený zákon. Rada k tomu nevie zaujať stanovisko, názory na to sú rôzne. Je to komplikovaný právny spor, budeme si musieť počkať. Zatiaľ v tom nemôžeme ďalej konať,“ vysvetlil Pravde podpredseda rady Andrej Miklánek. Podľa neho sa aj v iných televíziách vo svete pri reláciách tohto typu stáva, že porušia zákon. „Mechanizmus sa však musí nastaviť tak, aby sa tomu predchádzalo,“ dodal Miklánek.
Ak by sa potvrdilo, že relácia, ktorú moderuje šéfredaktor časopisu .týždeň Štefan Hríb, porušila zákon, Rada RTVS môže prikročiť k sankciám – od upozornenia až po pokutu. Keďže však Lampu pre verejnoprávnu RTVS vyrába externá súkromná spoločnosť, podľa Miklánka by televízii finančné straty zrejme hradila ona.
Otázka, či relácia okrem etiky porušila i zákon, je sporná. Proti vysielaniu sa napríklad ostro ohradila Generálna prokuratúra, ktorá podala i sťažnosť na obe rady. Lampe vyčíta, že dehonestovala justičné a policajné orgány, keď takmer štyri hodiny hlavného vysielacieho času venovala osobám odsúdeným za závažné trestné činy. Prezentovanie takej relácie pokladá za neprípustné, lebo to porušuje princíp, aby sa právoplatné súdne rozhodnutia rešpektovali a nespochybňovali.
Podľa mediálnej analytičky Zuzany Mistríkovej je ťažké zhodnotiť toto vysielanie. Ako príklad uvádza spor pred Európskym súdom pre ľudské práva z roku 1994, ktorý riešil prípad dánskeho novinára Jensa Olafa Jersilda. Ten odvysielal rozhovor s členmi rasistickej organizácie Zelené bundy. Zatiaľ čo dánske súdy jeho konanie potrestali, európsky súd skonštatoval, že ak v spoločnosti existujú extrémne názory, majú ich novinári právo prezentovať. „Jednostranná relácia je prípustná, ak sa nezvrhne na propagáciu extrémizmu,“ zhrnula Mistríková.