Pre najsilnejšiu stranu na slovenskej politickej scéne však bola podľa depeše koalícia s HZDS a SNS jediným východiskom, keďže postoj KDH bol v tom čase veľmi váhavý a požiadavky SMK zasa príliš „nenásytné“.
Smer bol tiež prekvapený, aké ťažké bolo presvedčiť HZDS o spolupráci. Vzhľadom na to, ako strana Vladimíra Mečiara zúfalo potrebovala do vlády, „Smerákov“ zarazil odmietavý postoj HZDS pri prvej ponuke na spoločné vládnutie.
Americká ambasáda v Bratislave komentovala počínanie Smeru pri rokovaniach ako snahu o maximalizáciu politickej sily po voľbách.