Štyri nové projekty si vyžiadajú 93,3 milióna eur. Nemajú pomôcť iba Rómom, ale aj dlhodobo nezamestnaným. Z väčšej časti budú financované z Európskeho sociálneho fondu. „Chceme naštartovať terénnu sociálnu prácu, vytvárať predškolské zariadenie a družiny. Ďalší projekt bude zameraný na obecné sociálne podniky a na kurzy opatrovateľstva,“ vyhlásila štátna tajomníčka ministerstva práce Lucia Nicholsonová.
Sociologička venujúca sa rómskej problematike Jurina Rusnáková však upozorňuje, že okrem peňazí je dôležité aj to, akí ľudia sa do toho pustia. „Témy sú dobré. Veľmi závisí od konkrétneho projektu a od ľudí, ktorí ho pripravili a realizujú. Poznám projekty s dobrou témou, ktoré vyšli veľmi dobre, aj také, ktoré vyšli zle,“ povedala.
Na projekt štandardizácie a dobudovania komunitných centier sa vláda chystá vyčleniť 20 miliónov eur. Podľa sociologičky sa však centrá preceňujú. „Komunitné centrum je veľmi dobrá vec, ale neviem, či do nich nevkladajú príliš veľkú dôveru,“ povedala Rusnáková.
Kým štátna tajomníčka ministerstva práce a splnomocnenec vlády pre rómske komunity Miroslav Pollák v stredu médiám prezentovali politiku vlády, ktorá by riešila problémy rómskych komunít, pred parlamentom demonštrovalo asi 200 Rómov z Veľkej Lomnice a Plaveckého Štvrtka. Dopochodovali tam spred Prezidentského paláca, aby poukázali na to, že potrebujú prácu. „Chudobní ľudia a ľudia na okraji spoločnosti majú veľmi slabý hlas. Treba dať o sebe vedieť, ak je to tým správnym spôsobom,“ dodala Rusnáková.
Rómovia v Bratislave predniesli aj niekoľko návrhov. Okrem iného, aby štát daňovo zvýhodnil podnikateľov, ktorí vytvoria pracovné miesta v blízkosti osád a zamestnajú Rómov, alebo aby sa dali PET fľaše a plastové tašky vrátiť za peniaze. Navrhli tiež, aby štát na nepoužívanej pôde umožnil Rómom pestovať rýchlorastúce dreviny, ktorými by potom mohli kúriť. Pollákovi sa nápad s rýchlorastúcimi drevinami celkom pozdáva. Ako povedal, niekde s nimi už majú dobré skúsenosti a tejto myšlienky by sa mohli chytiť aj niektoré obce.