Bude totiž treba zaplátať črtajúcu sa vyše 700-miliónovú dieru v štátnej kase. Výpadok sa predpokladá najmä v dôsledku nižšieho hospodárskeho rastu v čase dlhovej krízy. Strany pred voľbami navyše už nechcú prijímať nepopulárne kroky. S pádom vlády sa tak napríklad môžu zastaviť škrty peňazí pre samosprávy či nepopulárne opatrenia v oblasti stavebného sporenia.
Minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ) v parlamente zatiaľ pretlačil do druhého čítania nové financovanie samospráv, ktoré obciam zníži príjmy o 250 miliónov eur. Či zákon definitívne prejde, je otázne. „Ak by neprešiel mix daní, tak by sme mali rozpočtové provizórium,“ povedal Mikloš. Pri provizóriu by mal štát zviazané výdavky na úrovni tohto roka, čím by utrpelo napríklad školstvo.
Rozpočtové provizórium nie je dobré riešenie ani podľa predsedu Smeru Roberta Fica. Napriek tomu však návrh zákona nepodporí. „Rozpočet si pravica pravdepodobne nejaký schváli. Pre stabilitu je lepšie mať hocijaký rozpočet ako žiadny,“ povedal Fico. Podľa neho nová vláda, ktorá vzíde z marcových volieb, rozpočet aj tak zmení. Smer tak v prípade zostavovania vlády plánuje zavedenie progresívneho zdanenia či vyššej bankovej dane.
Koaličná Sloboda a Solidarita podporu základnému zákona štátu podmieňuje ústupkami. Podľa šéfa poslaneckého klubu SaS Jozefa Kollára rozpočet podporia v prípade, ak sa zruší priestupková imunita alebo koncesionárske poplatky. Boj za odvodovo-daňovú reformu, ktorú minulý týždeň zamietla aj premiérka Iveta Radičová (SDKÚ) strana už vzdala.
Dosluhujúca koalícia zvyšovala DPH, aj keď o tom pred voľbami nehovorila. V podobnej situácii sú však podľa niektorých odborníkov strany pred voľbami aj teraz. To, že výpadok v rozpočte sa môže šplhať na vyše 700-miliónov, vyplýva aj z najnovšej prognózy Európskej banky pre obnovu a rozvoj, ktorá odhadla budúcoročný rast slovenskej ekonomiky len na jedno percento.
„Trojpercentný deficit je určite ohrozený, a to len z princípu. Keď znížime prognózu rastu a vyčíslime výpadky v tomto roku, tak sa prenesú aj do najbližších rokov,“ vysvetlil Juraj Valachy, analytik Tatra banky. Podľa neho by tak bolo potrebné prijať opatrenia trvalého rázu. Medzi ne by malo patriť znižovanie výdavkov spolu s vyššími príjmami.
Podľa informácií Pravdy sú však poslanci naprieč politickým spektrom už pripravení po voľbách dvíhať práve kľúčovú sadzbu DPH. O koľko by sa mala zvýšiť, nie je isté. Koaliční politici však dvíhanie dane zatiaľ oficiálne považujú za krajné riešenie. „My sme navrhovali o percento vyššiu DPH už pri jej poslednom dvíhaní. Toto riešenie je ale v súčasnosti na poslednom mieste, pretože by sme jej dvíhaním ešte viac udusili domáci dopyt,“ povedal Anton Marcinčin (KDH).
Bez dodatočných opatrení na príjmovej strane by však deficit v budúcom roku mohol by dokonca vyšší ako tohtoročných 4,9 percenta. Slovensku totiž od dvoch ratingových agentúr hrozí zhoršenie hodnotenia, čo by sa automaticky prejavilo aj na úročení pôžičiek a diera by tak bola ešte väčšia. Podľa Valachyho by bolo najhoršie, ak by koalícia ustúpila od akýchkoľvek opatrení. „Úplne najhoršie by bolo, ak by sa s tým nerobilo nič,“ konštatoval Valachy.
**