Ani ústavní právnici však nevedia potvrdiť, či sa dočasný kabinet s obmedzeným mandátom môže k tejto veci vyjadrovať.
„V prípade, že vláda rozhodne, že transformácia nemá hospodársky a sociálny dopad na obyvateľstvo, môže rozhodovať o jej pokračovaní alebo zastavení. Ak však rozhodne, že má hospodársky a sociálny dopad, tam sa dostávajú do zvláštnej situácie, lebo podľa novelizácie ústavy o tom nemôže rozhodovať dokonca ani prezident,“ povedal ústavný právnik Eduard Bárány.
Zastaviť premenu štátnych nemocníc na akciové spoločnosti žiadajú protestujúci lekári už od apríla. Keďže minister ich požiadavky nevypočul, v septembri začali podávať hromadné výpovede a od decembra neplánujú nastúpiť do práce. Nemocniciam po odchode zdravotníkov hrozí kolaps.
S Uhliarikovým postupom nesúhlasia všetci jeho spolustraníci ani koaliční partneri. Odporúčajú mu, aby s lekármi ešte rokoval. Mária Sabolová (KDH) nie je presvedčená, že je v tejto situácii najdôležitejšie rozhodnutie vlády. „Je potrebné hľadať rozumný spôsob dohody s lekárskymi odborármi, aby sme nepoškodili zdravotníctvo, pacientov aj dobrých lekárov, ktorí vyjadrili obavu z transformácie tým, že dali výpovede,“ myslí si poslankyňa.
Ak by vláda o transformácii hlasovala, Sabolová by zrejme bola za jej pozastavenie. „Systém nie je finančne nastavený tak, aby nová právna forma nemocníc bola istotou, že nemocnice sa po nejakom čase dostanú do dlhu a potom do konkurzu. Najdôležitejší sú podľa mňa dobrí a neskorumpovaní riaditelia nemocníc, ktorí by boli schopní ustrážiť financovanie aj v súčasnej podobe,“ odôvodnila Sabolová.
Podľa Tibora Bastrnáka (Most-Híd) je ďalšie hlasovanie o tejto veci zbytočné. „Vláda už raz rozhodla. Myslím si, že minister by mal radšej rokovať s lekármi. Ak sa dohodnú, že zastavia transformáciu, je to v poriadku, ale musia dať na stôl návrh, ako inak zabezpečiť hospodárne fungovanie nemocníc,“ povedal.
Minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ) zastavenie premeny nemocníc na akciové spoločnosti nepripúšťa. „Považoval by som to za veľmi, veľmi zlý krok, ktorý by viedol k ďalšiemu zadlžovaniu,“ povedal. Pri auditoch, ktoré v auguste vypracovával Ústav súdneho inžinierstva pri Žilinskej univerzite, sa zistilo, že dlhy zdravotníckych zariadení predstavujú 350 miliónov eur, a nie 200 miliónov eur, ako tvrdili výkazy ministerstva zdravotníctva. „Ani len poriadok vo výkazníctve nie je,“ komentoval šéf rezortu financií. Mikloš dodal, že ak by nemocnice fungovali ako akciové spoločnosti, existoval by oveľa väčší tlak na ich hospodárne fungovanie.
Jediný, kto považuje rozhodnutie ministra požiadať vládu o stanovisko za správne, je poslanec Stanislav Fořt z bývalej koaličnej strany SaS. „V situácii, keď má vláda zmenený mandát, je dobré, že si chce takéto rozhodnutie potvrdiť. Myslím si, že je to logické rozhodnutie,“ povedal.
Hoci lekári žiadajú zastavenie transformácie nemocníc už takmer pol roka, Uhliarik im doteraz tvrdil, že sa tak nemôže stať, pretože by si to vyžadovalo zmenu zákona. O zastavenie premeny nemocníc na akciové spoločnosti sa pokúšal Richard Raši (Smer) cez poslaneckú novelu zákona o poskytovateľoch. Parlament jeho návrh na poslednej schôdzi odmietol.
Čo znamená transformácia nemocníc
*** 31 štátnych nemocníc, ktoré v súčasnosti fungujú ako príspevkové organizácie, zmení právnu formu na akciové spoločnosti.
*** Nemocnice akciovky budú podľa ministerstva zdravotníctva – hospodáriť efektívnejšie, pretože na riaditeľov nemocníc bude vyvíjaný väčší tlak ako doteraz. Do nemocníc budú chodiť napríklad pravidelné daňové kontroly.
*** Podľa lekárov a niektorých ekonómov – budú vystavené reálnej hrozbe konkurzu. Pri súčasne nereálnych platbách od zdravotných poisťovní totiž nebudú schopné vykazovať zisk, ako sa od akciovky čaká, ale, naopak, budú sa ďalej zadlžovať. Po vyhlásení konkurzu sa môžu nemocnice dostať do súkromných rúk, čo by mohlo mať podľa niektorých odborníkov dôsledky aj pre pacientov.
*** Transformácia nemocníc pripraví štát aj o nemalé prostriedky. Len na oddlženie nemocníc, ktoré je pred premenou nutné, ide zo štátnych finančných aktív 350 miliónov eur. Prvé oddlženie sa uskutočnilo minulý týždeň, keď boli splatené dlhy zariadení napríklad voči zdravotným poisťovniam, Sociálnej poisťovni či obciam.
*** S premenou nemocníc sú spojené aj výdavky** na vypracovanie auditov v nemocniciach, zostavenie transformačných tímov, externých poradcov či vypracovanie manuálu, ako postupovať pri transformácii. Len spomínaná príručka stála ministerstvo 5-tisíc eur.
*** Pre premenu nemocníc a oddlženie vznikla aj šesťčlenná komisia** v zastúpení ministerstiev zdravotníctva a financií, ktorá rokuje s veriteľmi o odpustení penále z omeškania platieb.
*** Premenu nemocníc na akciové spoločnosti schválil parlament** vo februári s platnosťou od 1. apríla. Skončená by mala byť do konca roka, možný je maximálny polročný odklad.
*** Proti premene nemocníc na akciovky sú lekári aj opozícia**. Približne 2 400 lekárov preto podalo hromadnú výpoveď. Minulý týždeň poslanci Richard Raši a Juraj Blanár zo Smeru podali poslanecký návrh na zastavenie transformácie nemocníc, v parlamente však nakoniec neprešiel, poslanci odmietli o tomto návrhu rokovať.