Čarnogurský: Pravica sa terajšou vládou skompromitovala

Po voľbách sa prihovára za širokú vládu Smeru a pravicových strán. Myslí si, že voliči KDH a Smeru sú si bližší, pretože sú prívržencami tradičných hodnôt, čo sa o liberálnych voličoch SaS nedá povedať. V tejto chvíli vidí bývalý predseda KDH Ján Čarnogurský možnosť návratu do politiky iba v tom, že sa zúčastní na voľbách ako volič.

15.11.2011 20:00 , aktualizované: 17.11.2011 15:00
Ján Čarnogurský Foto: ,
Bývalý predseda KDH Ján Čarnogurský
debata (98)

17. november 1989 ste trávili vo väzení. Počuli ste spoza jeho múrov v nasledujúcich dňoch kričať ľudí na demonštrácii pred Justičným palácom?

Áno, krátko po prepustení, keď som hovoril na Námestí SNP z tribúny, som povedal, že mi to znelo ako rajská hudba. Áno, znelo mi to ako rajská hudba.

Už vtedy ste vedeli, že sa končí vláda komunistov?

Viac alebo menej áno. Kým som však neprekročil bránu väzenia smerom von, istý som si tým, samozrejme, nemohol byť.

Za komunistov sme štátne sviatky povinne oslavovali, teraz sú najmä príležitosťou na oddych. Sviatky oslavujú hlavne politici. Je to správne?

Veď oslavou sviatkov je aj oddych, prípadne pobyt v rodine. V každom prípade je to lepšie ako bývalé prvomájové sprievody.

Politici dnes akoby odkaz Novembra 1989 nahradili zápasom o to, v akej únii chceme žiť. Hrozí nám diktát Bruselu, ako varujú liberáli zo SaS?

Pred pár dňami som bol na stretnutí s Vladimirom Putinom v Moskve a on, mimochodom, povedal, že Európsky parlament už dnes vydáva zákony a nariadenia, ktoré viac zaväzujú členské štáty EÚ ako niekedy rozhodnutia Najvyššieho sovietu Sovietskeho zväzu jednotlivé zväzové republiky. Finančná kríza na druhej strane ukázala, že bez určitého utuženia centralizácie vo finančných otázkach sa EÚ nedá riadiť. Do určitej miery sa teda skláňam pred tým, že EÚ ide prísnejšie upravovať svoje vnútorné záležitosti. Do akej miery to bude akceptovateľné pre jednotlivé štáty a aj pre Slovensko, to v tejto chvíli neviem povedať.

Čo si myslíte o názoroch politikov, ktorí odmietali navýšiť dočasný euroval, a preto nedali vláde Ivety Radičovej dôveru?

Myslím, že to bol zlý krok. Slovensko je skôr malý štát a nemôžeme si dovoliť postaviť EÚ na hlavu. Keby sme euroval neboli schválili, tak EÚ by proti nám postupovala tak ako proti Grécku, prípadne ešte trochu horšie. Skúsme si predstaviť, čo by to pre Slovensko znamenalo!

Ak spojenie s liberálmi zo SaS nevyšlo v hektickom čase dlhovej a hospodárskej krízy, vy odporúčate širokú vládu pravice so Smerom. Prečo by mala byť taká vláda a vydržala by vôbec celé volebné obdobie?

Mohla by vydržať z viacerých dôvodov. Prvý je ten, že únia a Slovensko kráčajú v ústrety veľmi dramatickej budúcnosti. Už sa celkom otvorene hovorí, že bude potrebné zásadne reorganizovať eurozónu, ale pravdepodobne aj úniu. Minulý týždeň som bol v Rusku na Valdajskom klube, kde mi dobre informovaný účastník z Nemecka hovoril, že najneskôr v strednej perspektíve k niečomu takému dôjde. Do takýchto čias je potrebné, aby Slovensko malo pevnú vládu. Ukázalo sa, že táto pravicová koalícia nie je schopná zostaviť pevnú vládu, a to ani po ďalších voľbách.

Za falošné heslo označujete hlasy požadujúce, aby sa strany ešte pred voľbami vyjadrili, že so Smerom nepôjdu. V čom by malo byť také heslo falošné?

Pretože by vylučovali povolebnú spoluprácu so stranou, ktorá bude podľa prieskumov verejnej mienky relatívnym víťazom volieb. Tým sa spochybňuje v značnej miere vôľa voličov. Druhý dôvod spočíva v tom, že sa tým neobyčajne zužuje slovenské politické spektrum. To znamená, že Smer nie, SNS pravdepodobne nie. Teoreticky, keby prešlo do parlamentu, ani HZDS nie. O SaS Ivan Mikloš povedal, že len keby zmenila postoj k eurovalu. Zostávajú tak tri pravicové strany SDKÚ, KDH a Most – Híd, ktoré nedostanú toľko hlasov, aby mohli vytvoriť vládu. Potom aká vláda bude možná na Slovensku? Slovensko práve teraz bude vyžadovať silnú vládu. Po voľbách by sa malo rokovať, a tam sa ukáže, z akej koalície je schopná vzísť silná vláda.

Bola by vláda KDH a Smeru životaschopná?

Posledná odpoveď by mohla padnúť až po absolvovaní povolebných rokovaní. Takáto koalícia by musela byť založená na presnej koaličnej zmluve, kde by základné požiadavky obidvoch strán boli vyjadrené, a tiež mechanizmy, ako sa budú uskutočňovať.

Myslíte si, že volič KDH si je bližší s voličom Smeru ako s liberálom?

Myslím, že áno. Voliči KDH a aj Smeru sú prívržencami tradičných hodnôt, čo sa o voličoch SaS nedá povedať.

Nezovrel by však Smer kresťanských demokratov do smrteľného objatia?

To by, samozrejme, viac záležalo od kresťanských demokratov než od Smeru. Kresťanskí demokrati by sa museli vo vláde so Smerom na ministerských postoch tak presadiť, aby bolo zrejmé, že sa podieľajú na vláde dobre.

Mala by ísť s KDH do takejto koalície ešte jedna strana?

Bolo by to výhodné, ale či by to bolo možné, to je otázka povolebných rokovaní.

Je vôbec možná spolupráca KDH a Smeru v oblasti justície, prokuratúry či názoru na šéfa Najvyššieho súdu Štefana Harabina? Mohol by v takej vláde sedieť Daniel Lipšic?

Nemôžem odpovedať za Daniela Lipšica, ale v rezortoch, ktoré ste spomínali, myslím, že áno. Pokiaľ ide o Štefana Harabina, nemám pocit, že by sa ho Smer nejako osobitne zastával alebo že by na ňom chcel postaviť možnosť zostavenia vlády s KDH.

Čo keby po vytvorení vlády so Smerom odišli z KDH mladí politici ako Daniel Lipšic, Jana Žitňanská či Radoslav Procházka?

Každá politická strana musí byť schopná prijímať rozhodnutia. To znamená, že keby KDH prijalo rozhodnutie ísť do vlády so Smerom, musela by to minimálne schváliť Rada KDH, ak nie mimoriadny snem. Ak by po takom kladnom rozhodnutí niektorí odišli, nuž bol by to ich problém.

Malo by KDH od Smeru žiadať schválenie vatikánskej zmluvy o výhrade vo svedomí, čo nedocielilo ani vo vláde s SDKÚ či liberálmi?

Neviem sa k tomu vyjadriť, pretože už pomaly desať rokov nie som v aktívnej politike.

Ale vatikánske zmluvy sa stále odkladajú. Mali by zostať nepovšimnuté?

Tie zmluvy už nezostanú nepovšimnuté, aj vďaka tomu, že KDH raz kvôli nim odišlo z vlády. Vidíte, že aj vy ste sa ma na ne pýtali.

SDKÚ trvá na tom, že so Smerom po voľbách nepôjde. Myslíte si, že po voľbách môže ešte zmeniť názor?

Keď si politologicky analyzujeme SDKÚ, tak táto strana je viac schopná ísť do koalície so Smerom než KDH. Že Ivan Mikloš a Mikuláš Dzurinda majú s Robertom Ficom až osobné rozpory, to je ich problém. Nemal by to ale byť problém slovenskej politiky.

Môžu vôbec programovo spolupracovať?

O tom som presvedčený. Veď keď nastúpila Ficova vláda, ponechala rovnú daň. Jedine zdravotné poistenie a sociálne zabezpečenie sa pokúsila deprivatizovať, čo sa jej nepodarilo a musela sa s tým zmieriť. To sú všetko otázky, pre ktoré nepadá vláda.

Aké šance dávate SDKÚ vo voľbách na čele s lídrom Dzurindom?

To neviem a ani ma to nezaujíma.

V akom stave je pravica? Zlyhala pádom vlády, má právo opäť vládnuť?

Či má právo vládnuť, o tom rozhodnú voliči, ale pravica sa terajšou vládou veľmi skompromitovala. Predovšetkým vysielala navonok vzájomné vnútorné hádky. Hlbším dôvodom takéhoto stavu pravice je skutočnosť, že pravici akoby diktovali vládnu politiku mimovládne organizácie. Tie však nikto nevolil. Predstaviteľov mimovládnych organizácií je niekoľko desiatok, nanajvýš niekoľko stoviek, čo je na päťmiliónovom Slovensku trochu málo. Preto pravicová vláda s takou vládnou ideou, ako bola vládna idea Radičovej vlády, by asi opäť dlho nevydržala.

A aká bola idea Radičovej vlády?

Idea mimovládnych organizácií.

Premiérka práve z tohto prostredia čerpala významnú podporu.

To chápem, ale to neznamená, že celé Slovensko musí dať do zajatia mimovládnych organizácií.

Ak by mala o vláde pravice rozhodnúť strana Obyčajných ľudí Igora Matoviča, mali by ju zvyšné strany zobrať do koalície? Bola by to stabilná vláda s jeho nezávislými osobnosťami?

Na kandidátke tejto strany kandidujú moji priatelia František Mikloško, Vladimír Palko a ďalší, takže nechcite odo mňa, aby som sa vyjadroval negatívne.

Budete ich voliť?

Nie, budem voliť KDH.

Čo hovoríte na názor, že konzervatívny a kresťanský volič s eurorealistickým, teda veľmi opatrným, postojom k nápadom Bruselu a ktorý nechce voliť KDH, má alternatívu voliť stranu Matoviča, na ktorej bude KDS Vladimíra Palka?

Tieto veci ma nezaujímajú. Ja nie som hovorcom kresťanskodemo­kratického voliča. Som radovým členom KDH a občanom, ktorý má právo voliť, ako chce.

Do politiky sa už nechcete vrátiť?

(Dlhšie mlčanie.) V tejto chvíli vidím svoje možnosti návratu do politiky iba v tom, že sa zúčastním na voľbách a budem hlasovať.

Ani ako prezidentský kandidát?

To je zatiaľ ďaleko.

Malo by KDH prísť s vlastnou nomináciou na tento úrad?

(Smiech.) Nie som hovorcom KDH.

V politike bol vaším hlavným súperom Vladimír Mečiar. Ako sa pozeráte na jeho odchádzanie z politiky?

Mohlo byť aj dôstojnejšie.

© Autorské práva vyhradené

98 debata chyba