Odpočúvanie Vojenské obranné spravodajstvo zastavilo tesne po vyslovení nedôvery vláde v polovici októbra tohto roka.
Podľa informácií, ktoré Pravda získala, cieľom sledovania bolo zisťovanie „stykovej bázy“. Sledovaných redaktorov mala tajná služba označovať aj krycími menami.
Vyhotovovala záznamy, prepisy rozhovorov, ktoré súvisia s dennou prácou redakcie, výkonom novinárskeho povolania a v nijakom prípade nie s úlohami Vojenského obranného spravodajstva. Rovnako boli takto zaznamenávané súkromné telefonáty redaktorov s rodinnými príslušníkmi.
Nahrávané boli napríklad rozhovory redaktorky s prokurátorom Petrom Šufliarskym či hovorcom Policajného zboru Michalom Slivkom, z ktorých sú podľa našich informácií vyhotovené aj písomné prepisy. Aj v týchto prípadoch išlo o témy, ktoré denník Pravda spracovával do svojich vydaní a sú súčasťou bežnej výroby novín.
Dokumenty, ktoré má televízia Markíza k dispozícii naznačujú, že informácie o odpočúvaní Vojenským obranným spravodajstvom, sú pravdivé. V dokumente s hlavičkou VOS je žiadosť na súd v Trenčíne na odpočúvanie redaktorky Vavrovej. V žiadosti sa píše, že z otázok, ktoré zaslala na tlačové oddelenie ministerstva obrany vyplýva, že Vavrová má citlivé informácie o vnútri služby a že o nich komunikuje so súčasnými i bývalými príslušníkmi VOS.
Má ísť o informácie, ktoré podliehajú istému stupňu utajenia, preto VOS žiada odpočúvanie jej telefónu. Monitorovanie telefónu Vavrovej malo byť potrebné pre zistenie jej stykovej bázy a obsahu rozhovorov, na základe čoho by mohla byť určená osoba, ktorá je podozrivá z protiprávnej činnosti a tiež zo strany VOS prijať opatrenia na eliminovanie tejto činnosti.
Z informácií, ktoré máme, vyplývajú dôvodné podozrenia, že došlo k porušeniu niekoľkých zákonov vrátane zákona o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov (zákon o ochrane pred odpočúvaním), zákona o Vojenskom spravodajstve, Ústavy SR.
Odpočúvanie môže byť podľa zákona nasadené iba vtedy, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na zabezpečenie bezpečnosti štátu, obrany štátu, objasňovanie trestnej činnosti alebo na ochranu práva a slobôd iných.
Zo zákona o ochrane súkromia pred odpočúvaním tiež vyplýva, že zvukový a písomný záznam sa môže vyhotoviť iba v prípade, ak ide o dôkaz v trestnom konaní. Ak sa pri použití informačno-technického prostriedku (ITP) vyhotovil záznam a neskôr sa nezistili skutočnosti významné na dosiahnutie zákonom ustanoveného účelu použitia odpočúvania, orgán štátu, ktorý záznam vyhotovil, je povinný bezodkladne záznam zničiť. Vyplýva to aj z Trestného poriadku.
Spomínaná legislatívna úprava hovorí, že súhlas na použitie odpočúvania môže dať iba zákonný sudca. Aj ten je však neprestajne povinný skúmať „trvanie dôvodov ich použitia“ a zákon mu ukladá sústavne posudzovať, či sú splnené dôvody na odpočúvanie. Ak nie, nemôže súhlas vydať, respektíve, ak sa dôvody pominuli, musí odpočúvanie zastaviť. Takúto povinnosť má aj orgán štátu, ktorý odpočúvanie inicioval. Nezákonne získané záznamy sa musia zničiť v prítomnosti sudcu, musí byť o tom vyhotovená zápisnica.
Ďalší paragraf uvádza, že použitie ITP, vyhotovenie záznamu, ktoré sa uskutoční v rozpore so zákonom, zakladá zodpovednosť štátu, ako aj osoby, ktorá zákon porušila tak, že nezákonné správanie nariadila, schválila alebo inak sa ho dopustila.
Navyše je tu Tlačový zákon, ktorý dáva novinárom povinnosť zachovávať mlčanlivosť o zdroji informácií tak, „aby sa nedala zistiť totožnosť zdroja“. Novinári sú tiež povinní s písomnosťami alebo inými nosičmi údajov (napríklad zvukovými), ktoré im poskytol zdroj, zaobchádzať tak, „aby nemohlo dôjsť k odhaleniu totožnosti zdroja informácií“.
Je neprípustné, aby orgány štátnej moci odpočúvali redaktorov v súvislosti s ich novinárskou činnosťou a týmto spôsobom zabezpečovali informácie o novinárskych zdrojoch redaktorov, ktoré sú chránené paragrafom 4 zákona o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve.
Použitie informačno-technických prostriedkov (ITP) pre Vojenské spravodajstvo po predložení súhlasu sudcu technicky zabezpečuje Policajný zbor.
Vojenské spravodajstvo spadá pod ministerstvo obrany
Vojenské spravodajstvo je špeciálna služba, ktorá spadá do pôsobnosti ministerstva obrany. Má dve časti, prvou je vojenské obranné spravodajstvo – s vnútornou pôsobnosťou (tzv. vojenská kontrarozviedka) a druhou vojenská spravodajská služba – s vonkajšou pôsobnosťou ( tzv. vojenská rozviedka).
Vojenské spravodajstvo získava, sústreďuje a vyhodnocuje informácie, ktoré sú dôležité na zabezpečenie obrany štátu. Zákon mu však presne vymedzuje, kedy môže tieto informácie získavať. Môže tak urobiť, iba ak ide o činnosti, ktoré ohrozujú ústavné zriadenie, zvrchovanosť, územnú celistvosť a obranyschopnosť Slovenska, ďalej pri aktivitách cudzích spravodajských služieb, terorizme alebo pri skutočnostiach, ktoré môžu vážne ohroziť alebo poškodiť vojensko-hospodárske záujmy krajiny, pri ohrození a pri úniku údajov obsahujúcich skutočnosti tvoriace predmet štátneho a služobného tajomstva.
Pri plnení úloh môže vojenské spravodajstvo použiť informačno-technické prostriedky (ITP). Musí však k tomu predložiť písomnú žiadosť a súhlas sudcu.
Informačno-technické prostriedky môže vojenské spravodajstvo použiť len vtedy, ak je to nevyhnutné na zabezpečenie bezpečnosti štátu, obrany štátu, na predchádzanie a objasňovanie trestnej činnosti alebo na ochranu práv a slobôd iných.
Vojenské spravodajstvo riadi a za jeho činnosť zodpovedá minister obrany, ktorý tiež vymenúva a odvoláva riaditeľov vojenského obranného spravodajstva a vojenskej tajnej služby.
Kto môže odpočúvať
Informačno-technické prostriedky môže podľa zákona používať Policajný zbor, Slovenská informačná služba, Vojenské spravodajstvo, Železničná polícia, Zbor väzenskej a justičnej stráže a Colná správa.
Odpočúvať môžu len na základe súhlasu zákonného sudcu a len na nevyhnutný čas. V súčasnosti je správcom systému odpočúvania Slovenská informačná služba. Tá môže kontrolovať, aké čísla odpočúva polícia, vojenské spravodajské služby či colníci. Opačne to možné nie je.
Súhlas s odpočúvaním dávajú vždy predsedovia a podpredsedovia krajských súdov, keďže ide o utajovanú skutočnosť. Tieto údaje musia zaznamenať v protokole o utajovaných skutočnostiach.
Kontrolovať odpočúvania má v právomoci parlamentný branno-bezpečnostný výbor. Ten síce kontroluje odpočúvania, ale sú to len čísla schválených a neschválených počtov odpočúvaní. Nie však kontrola toho, či číslo sedí s tým, na koho malo byť žiadané. Taká kontrola neexistuje.