Zatvorenie ambulancií a odloženie desiatok operácií definitívne potvrdili úplný kolaps slovenského zdravotníctva. Jeho dôvodom sú peniaze. Ich nedostatok v celom systéme sa prehlbuje už od roku 1989. Za súčasnú krízu môže preto každá vláda, ktorá doteraz bola pri moci, pretože rokmi škrípajúci systém neriešila.
Problém s chýbajúcimi peniazmi môže vyriešiť iba vláda a parlament. Najväčším neplatičom zdravotného poistenia je totiž štát. Na jeho rozpočte visí až 60 percent obyvateľstva, čiže tri milióny ľudí, takzvaných poistencov štátu. Ide o deti, dôchodcov či ženy na materskej. Štát za nich platí len jednu tretinu z reálnych nákladov.
Keď sa v roku 1993 zakladal systém zdravotného poistenia, odborníci vypočítali, že poistenec štátu vyjde na 333 slovenských korún. Vtedajší minister financií povedal, že rozpočet na to nemá. A tak odvod znížili na 33 korún. Takým istým spôsobom to funguje dodnes. Ani tento týždeň parlament pri schvaľovaní rozpočtu nedokázal zvýšiť platby za svojich poistencov a priliať tým do zdravotníctva takých potrebných 60 miliónov eur. Odvod štátu za jedného poistenca je dnes 4 percentá z priemernej mzdy spred dvoch rokov, no mal by byť 14 percent.
„Slovenské zdravotníctvo už roky volá aj po komplexných systémových zmenách. Treba zmeniť veľmi veľa vecí. Máme katastrofálnu organizáciu, štruktúru a riadenie zdravotníctva. Máme veľa zriaďovateľov, ktorí medzi sebou nekooperujú. Každý si robí, čo chce. Poisťovne platia toľko, koľko uznajú za vhodné. Navyše systém je nedofinancovaný,“ hovorí o dôvodoch kolapsu prezident Slovenskej lekárskej komory Milan Dragula.
Problém chýbajúcich peňazí sa v systéme nabaľuje ako snehová guľa. Zdravotné poisťovne pre obmedzené financie neplatia nemocniciam skutočné ceny za výkony. Nemocnice potom šetria, samozrejme, aj na platoch, neplatia Sociálnej poisťovni, za energie či za lieky a zadlžujú sa. Hoci boli za tie roky niekoľkokrát oddlžované či dotované štátom, nepomohlo to. Pretože zásadnú zmenu vo financovaní neurobil nik.
Reformu, ktorá zasiahla celý rezort, pripravil za druhej Dzurindovej vlády exminister zdravotníctva Rudolf Zajac (ANO), ktorý sa snažil zdravotnícky trh zliberalizovať. Do financovania zaviedol nový prvok – poplatky. Do systému tak začali z vlastných vreciek prispievať pacienti. Hoci nemocnice poplatky za rôzne služby (nadštandardné ubytovanie, výber lekára) spustili do praxe, z reformy vyšli ešte chudobnejšie. Podľa prezidenta komory zubných lekárov Jána Gašiča sa ich situácia zhoršila aj preto, lebo v tom čase ziskové časti nemocníc prešli do rúk súkromných firiem. „Išlo o dialýzy, záchranky a laboratóriá. Na týchto činnostiach nemocnice zarábali a vykrývali si tak stratu z neziskových oddelení. Pred rokmi sa ich však začali zbavovať a dali ich do prenájmu súkromným firmám, čím prišli o dôležité príjmy,“ hovorí Gašič.
S nešťastným riešením situácie zadlžených nemocníc prišla aj súčasná vláda a minister zdravotníctva Ivan Uhliarik. Plánovali ich premeniť na akciové spoločnosti. Minister si od toho sľuboval, že zariadenia sa v podobe akcioviek prestanú zadlžovať. „Transformácia nemôže byť riešením pre zadlžené nemocnice, pretože základný problém – nedofinancovanie tu zostáva,“ upozorňoval Dragula. Pri premene by navyše hrozilo, že nemocnice, ktoré robia drahé zákroky, by išli aj ako akciovky do straty a potom by už bol len krok k ich privatizácii.
Riešenie kolapsu v zdravotníctve sa neobíde bez toho, aby sa nedotklo ľudí, presnejšie ich peňaženiek. Odborníci na zdravotné poistenie tvrdia, že raz by už vláda mala ľuďom povedať, že štát nemá na to, aby platil všetko tak ako dnes a že niečo musia zaplatiť sami. Východisko vidia v pripoistení. Lenže, aby sa mohlo zaviesť, politici musia urobiť pre voličov nepopulárny krok – vyčleniť časť chorôb a spoplatniť ich. O spoplatnenie časti chorôb a spustenie nepovinného poistenia sa už pokúšal exminister Rudolf Zajac, no ani pravicová vláda, ktorá bola vtedy pri moci, nedokázala nájsť na tento krok odvahu.
Navyše v súvislosti s pripoistením by sa musela vyriešiť otázka, či by ľudia mali aj na ďalej platiť poplatky, ktoré sú už dnes vysoké. Veď len v minulom roku zaplatili za lieky a zdravotnícke služby 1,2 miliardy eur. Bývalý šéf zaniknutej zdravotnej poisťovne Sidéria Igor Dorčák hovorí, že po zavedení pripoistenia by ľudia nemuseli platiť viac. „Viem si predstaviť, že poplatky by mohli byť zahrnuté v nejakom poistnom produkte,“ hovorí Dorčák.
Asi nie je reálne očakávať, že vláda, ktorá vznikne po marcových voľbách, dá financovanie zdravotníctva okamžite do poriadku. Po tom, čo sa deje dnes, sa však do riešenia problému, ako ďalej so zdravotníctvom, určite bude musieť venovať dôslednejšie ako tie doterajšie vlády.
Na začiatok by mala urobiť prvý čiastkový krok a zaviesť spravodlivejšie rozdelenie peňazí zo strany poisťovní. Nový systém by pre nemocnice znamenal, že by boli platené za diagnózu. „Tento systém prerozdeľuje peniaze, nerieši teda príjmy. Jeho podstatou je, že ten, ktorý robí náročné výkony, dostane viac zaplatené,“ vysvetľuje Dorčák. Podotýka, že zdravotníctvo bude vždy bojovať s nedostatkom peňazí, a preto treba hľadať riešenia aj inde a tým môže byť nový spôsob prerozdelenia peňazí, ale aj šetrenie nemocníc.