„Bola to vizita, kontrola, vizita, kontrola. Od jedného pacienta k druhému. Pozrieš, ošetríš a ideš za ďalším,“ hovorí. Okrem pacientov na svojom oddelení sa staral aj o ďalších.
Krastev bol na oddelení sám od stredy. V ten deň ráno síce dvaja lekári z oddelenia nastúpili, obaja však náhle ochoreli. Na otázku, či si doktori naozaj nevymýšľajú choroby, povedal, že väčšina podľa neho začala riešiť „akútne zhoršenie dlhodobých a chronických ochorení“, ktoré vraj kvôli pacientom zanedbávali. Krastev výpoveď nepodal, no s ostatnými kolegami sympatizoval.
Viac ako o únave z posledných dní hovoril o sklamaní. Sklamali ho pacienti, ktorí „pľuli“ na lekárov, politici a tiež niektorí nadriadení. Tvrdí, že niektorí z nich sa uchýlili k vyhrážaniu. „V nemocnici je napríklad Ukrajinec, ktorý tu robí viac rokov a stiahol výpoveď len preto, že sa mu vyhrážali, že mu odnímu pracovné povolenie aj pobyt a vrátia ho naspäť na Ukrajinu. Alebo doktorky, ktoré mali sociálne byty a bývali tam s dieťaťom. Bolo im naznačené, že môžu o tieto byty prísť,“ hovorí.
Vie, že najmä starší pacienti vinia lekárov, že ich opustili, Krastev však hovorí, že za posledné tri dni (streda, štvrtok, piatok) sa neobjavil vážnejší problém. Nemocnica pre výpadok lekárov zatvorila urgentný príjem a dispečeri automaticky posielali sanitky do Galanty, Dunajskej Stredy či Skalice.
„Neprijímali sa tak noví pacienti, doošetroval som tých, čo tu zostali. Dokopy ich bolo asi osem,“ dodal Krastev s tým, že podľa predpisov by to mal zvládať. Podľa normatívu pre neurológiu stačí jeden lekár na 17 pacientov. „Ak sa to však naťahovalo dlhšie, určite sa niečo stalo,“ uzavrel.
S protestujúcimi lekármi bol stále v kontakte a tvrdí, že ak by bolo treba zachraňovať niekomu život, boli ochotní prísť a pomôcť.