Chmel chcel nasilu premenúvať obce

14.12.2011 20:00, aktualizované: 15.12.2011 12:04
Trnávka
Vicepremiér Rudolf Chmel chce rozšíriť počet obcí s dvojjazyčným názvom. Autor:

K názvom z čias horthyovskej okupácie južného Slovenska by sa mali podľa vicepremiéra Rudolfa Chmela vrátiť niektoré obce s väčšinovým maďarským obyvateľstvom. Zatiaľ sa tak nestane, pretože vláda jeho návrh neprerokovala. To znamená, že aj Štúrovo, Kolárovo, Sládkovičovo a ďalšie obce na národnostne zmiešanom území, ktoré v bývalom režime dostali mená po slovenských dejateľoch, naďalej nebudú smieť súbežne používať aj historický názov v maďarčine.

O stiahnutie návrhov z programu v poslednej chvíli požiadal sám Chmel. Nesúhlasili s ním totiž ministerstvá koaličných partnerov KDH a SDKÚ, ale ani SaS.

„Ide o dôležité dokumenty ľudskoprávneho a menšinového charakteru, preto chce odstrániť aj posledné rozpory z medzirezortného pripomienkového konania,“ zdôvodnil stiahnutie návrhu Chmelov hovorca Jozef Švolík.

Vicepremiér predložil zoznam obcí, ktoré by okrem slovenského pomenovania mohli na úradných tabuliach používať aj názov v menšinovom jazyku. Takýto zoznam už síce priniesol známy „tabuľový“ zákon o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín z roku 1994, ten však už od 1. júla tohto roka neplatí. Zámerom vicepremiéra za Most-Híd preto bolo vyplniť vzniknuté právne vákuum. Zoznam však oproti pôvodnému rozšíril.

„V zozname pribudlo 14 obcí pomenovaných podľa slovenských národovcov. Tie boli z pôvodného tabuľového zákona vyňaté a nemohli používať historické názvy. Po novom im mala byť táto možnosť priznaná,“ vysvetľuje Ladislav Juhász, riaditeľ sekcie národnostných menšín na Úrade vlády.

Zoznam tak napríklad Hurbanovu priznával aj pomenovanie Ógyalla, Sládkovičovu Diószeg, Kukučínovu Nemesoroszi a podobne. Celkovo zahŕňal 655 miest a obcí, v ktorých má aspoň pätinové zastúpenie niektorá z piatich menšín – maďarskej, rusínskej, rómskej, nemeckej alebo ukrajinskej.

Najväčšie výhrady proti Chmelovmu zoznamu vznieslo ministerstvo kultúry, ktoré zodpovedá za riadne používanie štátneho jazyka. V pripomienkach uviedlo, že Chmel s ním názvy nekonzultoval a nezmieňuje sa ani o tom, aké iné relevantné inštitúcie pri jeho tvorbe oslovil.

Podľa kultúrneho rezortu zoznam niektorým obciam prisúdil umelé maďarské názvy. „Napríklad Hurbanova Ves v okrese Senec vznikla v roku 1956 vyčlenením z obce Rastice a dodnes sa nevytvorilo nijaké jej maďarské označenie,“ píše sa v stanovisku ministerstva. Označenie „Szigetmajor“, ktoré mal zaviesť Chmelov zoznam, je preto podľa ministerstva „účelovo vymyslené a nemá nijaké opodstatnenie“, navyše v obci aktuálne žije len 15,4 percenta občanov maďarskej národnosti.

„Takisto nevidím dôvod, prečo by naša obec mala používať alternatívny názov podľa akéhosi tunajšieho majera, z ktorého dnes nezostala ani tehla,“ súhlasí starosta Hurbanovej Vsi a zároveň poslanec Smeru Ľubomír Petrák.

Rezort kultúry tiež kritizoval názvy, ktoré sa spájajú s obdobím horthyovskej okupácie južného Slovenska v rokoch 1938 až 1945 a s obdobím násilnej maďarizácie po roku 1867. „Týka sa to napríklad obcí Hurbanovo, Kukučínov, Matúškovo, Veľké Chyndice či Bulhary, ktoré boli v týchto rokoch odtrhnuté od Slovenska a pripojené k Maďarsku – a v tomto období používali označenia, ktoré sa teraz navrhujú zaradiť do zoznamu označení,“ uvádza ďalej stanovisko.

Ďalším mestám a obciam zase návrh podľa ministerstva pridával umelo utvorené prívlastky. Napríklad tradičné pomenovanie Eperjes (Jahodná) mení na Pozsonyeperjes, Kosút (Košúty) na Nemeskosút, Visnyó (Višňové) na Kisvisnyó, Radnót (Radnovce) na Nemesradnót, Lipóc (Lipovec) na Gömörlipóc a podobne. Väčšina týchto podôb sa pritom takisto využívala iba v rokoch 1938 až 1945.

Primátorom a starostom dotknutých obcí sa nepáči, že nesmú používať ich historické mená. „Nechápeme, prečo je neprípustný pôvodný názov Párkány pre mesto, kde žije 70 percent ľudí maďarskej národnosti,“ hovorí viceprimátorka Štúrova Kornélia Slabáková.

Podobne primátor Kolárova Árpád Horváth dlhodobo bojuje za možnosť používať na úradných tabuliach aj názov obce Gúta. „Ak by Kolárovo malo byť pomenované podľa Jána Kollára, malo by sa predsa písať s dvoma l. O to viac by sme privítali možnosť používať aj historický názov, veď v našej obci má maďarská menšina až 83-percentné zastúpenie,“ zdôrazňuje Horváth.

Chmelov predchodca vo funkcii, dnes poslanec Smeru Dušan Čaplovič sa domnieva, že Chmel vyšiel so zoznamom krátko pred voľbami účelovo. „Mal ho predložiť hneď po schválení novely, nie až teraz, keď si tým jeho Most-Híd chce evidentne podchytiť maďarského voliča,“ tvrdí Čaplovič. Podľa neho je správne, že vicepremiér napokon svoje návrhy stiahol. Aj keď, ako si myslí, ho k tomu pravdepodobne dotlačil zvyšok koalície, ktorého voličskej základni tiež nemusel vyhovovať.

Rozšírenie počtu obcí, ktoré sa mali označovať dvojjazyčne, nemá oporu v legislatíve. Ich zoznam by sa podľa zákona o menšinových jazykoch nemal predlžovať prinajmenšom do roku 2021.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku