Podľa kresťanských demokratov táto kauza do parlamentu nepatrí. „Považujeme to viac za tému jednej zo strán, ktorá s tým prichádza teraz pred voľbami. Chce riešiť na úrovni parlamentu niečo, čo parlament nemá v kompetencii,“ komentoval v utorok predseda KDH Ján Figeľ. Podľa predsedu parlamentu Pavla Hrušovského (KDH) je táto vec už dosť spolitizovaná, preto by ju nemali riešiť politici, ale orgány činné v trestnom konaní.
Zaťahovanie Gorily do parlamentu odmietajú aj ostatné vládne strany. „Závery z jej vyšetrovania môžu robiť len orgány, ktoré sú na to určené. SaS o tom spise vedela už dávnejšie. To, že ho vyťahuje teraz, je súčasť volebnej kampane,“ zhodnotil šéf poslaneckého klubu SDKÚ Jozef Mikuš.
Podobný názor má i šéf Mostu – Híd Béla Bugár. Také veci sa podľa neho zneužívajú na „predvolebné mítingy v budove parlamentu“, hoci poslanci vlastne ani nemajú o čom rozhodnúť. „Rokovať sa dá o všetkom, ale aký bude výsledok? Čo urobí Národná rada? Vyfacká tých ľudí, ktorí sa v tom spise spomínajú?“ pýta sa Bugár.
Na to, aby sa strane Richarda Sulíka podarilo zvolať mimoriadnu schôdzu parlamentu, potrebuje získať 30 poslaneckých podpisov. Zatiaľ ich zozbierala iba 25 – návrh podpísalo 18 poslancov SaS, štyria Obyčajní ľudia a poslanci Peter Osuský, Ondrej Dostál a Peter Zajac. Keďže ich návrh neschvaľuje ani opozícia, potrebné hlasy nenájdu. Na stredajšom zasadnutí vlády zrejme stroskotá aj ich návrh na odvolanie Bubeníkovej, ktorý predloží minister hospodárstva Juraj Miškov (SaS). Dôvodom je, že sa v Gorile spomína jej podozrivé prepojenie na investičnú skupinu Penta.
Šéf SDKÚ Mikuláš Dzurinda vyhlásil, že svoju nominantku podporia a zahlasujú proti. Otázny je len postoj KDH. Kresťanskí demokrati v utorok neprezradili, ako budú hlasovať. Rozhodnúť sa majú až po stredajšom stretnutí s Bubeníkovou. V Moste – Híd o tejto otázke v utorok rokovalo predsedníctvo, ktoré ministrom odporučilo, aby odvolanie nepodporili. Prehodnotiť to však môžu v prípade, že sa na rokovaní vlády objavia nové skutočnosti.
Rozsiahle dokumenty s názvom Gorila a Gorila 1, v ktorých sa píše o údajnom ovplyvňovaní politiky finančnou skupinou Penta, o podozrivých obchodoch, províziách či politických nomináciách, sa objavili na internete pred Vianocami. Má ísť o utajované spisy SIS, ktorých pravosť je však sporná. Ani podľa politológa Tomáša Koziaka nie je načasovanie tejto kauzy náhodné.
„Je zjavné, že to súvisí s volebnou kampaňou. Je to veľmi dobrý tromf v predvolebnom boji bez ohľadu na to, či sú tie informácie pravdivé, alebo nie. Na druhej strane je však jasné, že politické strany, ktoré sú pri moci a spomínajú sa v tých materiáloch, nemajú záujem, aby sa to vyšetrilo,“ pripomenul Koziak.
Vyšetrovania kauzy sa už ujali dva tímy – špeciálny policajný, ktorý zriadil minister vnútra Daniel Lipšic (KDH) a spadá pod špeciálnu prokuratúru, a vyšetrovací tím Generálnej prokuratúry. Bývalý šéf policajných vyšetrovateľov a dekan Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy Jaroslav Ivor taký prístup kritizuje: „Paralelné vyšetrovanie dvoma vyšetrovacími tímami v tej istej trestnej veci je absolútne neobvyklé a v rozpore so zásadami trestného konania. Podobný prípad som ešte nezažil.“ Ako dodal, je nelogické, aby kauzu riešili dva tímy, lebo budú všetko robiť dvojmo – predvolávať tých istých svedkov, zbierať rovnaké dôkazy.
Podľa Ivora však Trestný poriadok podobné situácie nerieši. Oprávnenie vyšetrovať majú oba tímy. „Prípady korupcie spadajú pod špeciálny trestný súd, teda pod dozor špeciálnej prokuratúry. Vyšetrovací tím však môže zriadiť aj Generálna prokuratúra,“ upozornil Ivor. Podľa neho by sa tímy mali dohodnúť, kto bude vec ďalej riešiť. Lipšic zriadenie policajnej skupiny zdôvodnil pochybnosťami, či má Generálna prokuratúra skutočnú snahu kauzu vyšetriť.