Potvrdil to aj výskum Eurostatu a Spoločná správa francúzsko-nemeckej ministerskej rady. Tie dospeli k záveru, že rozhodujúci vplyv na kvalitu života ľudí má ich príjem, spotreba a majetok. Až od toho sa odvíja všetko ostatné.
Sociologička Monika Čambáliková skutočnosť, že sa materiálne blaho ocitlo na prvom mieste, nepripisuje tomu, že by Slováci či Európania boli mimoriadne materialisticky založení. Podľa nej ľudia cítia krízu a majú obavu, či si udržia aspoň doterajšiu životnú úroveň. Mnohí už začali šetriť predovšetkým na kvalitnom trávení voľného času a na vzdelávaní. Väčšine ľudí sa mnohých vecí dostáva menej, ako boli zvyknutí, a niektorým sa ich už nedostáva vôbec.
„Teraz nás každý pripravuje, ako budeme musieť šetriť, uskromňovať sa a uťahovať si opasky. Je možné, že ľudia sa sústredia na to, aby sa prikrývali takou perinou, na akú majú, a keď je čoraz menšia, tak to pociťujú ako niečo dôležité pre svoj život,“ vysvetľuje Čambáliková.
Zabezpečiť podmienky kvalitného života však nie je v silách jednotlivca, podstatnú úlohu má štát. V jeho réžii sú dôležité služby ako dopravné spojenie, bezplatné školstvo, zdravotníctvo. „To sú veci, ktoré si človek nemôže zaobstarať sám, musí byť aj kolektívne investovanie do kvality služieb. Týka sa to napríklad ciest, nikto z nás si nemôže budovať svoje cesty, potrebujeme kolektívnu starosť o rovnomerný prístup ku kvalitným životným podmienkam, lebo rozdiel medzi vidiekom a mestom rastie. Ale akoby to nebola živá politická téma, nevzrušuje to nikoho,“ hodnotí sociologička Zuzana Kusá.
| Čo je dôležité pre kvalitu života |
|---|
| * materiálny dostatok |
* zdravie
* vzdelanie
* osobnostné aktivity (práca a voľný čas)
* politická mienka
* vládna moc
* sociálne kontakty
V tejto súvislosti upozorňuje, že zmyslom a poslaním štátov je starať sa o bezpečnosť a blaho svojich občanov. „Keby také poslanie štát nemal, tak by bol celkom zbytočný. Naši občania však už od štátu nič neočakávajú, je tu individualistická mentalita. Každý si povie – postarám sa o to sám, lebo štát mi nepomôže, čo je dosť zničujúci prístup,“ dodáva Kusá. Problém vidí v tom, že predstavitelia verejnej moci pri strategickom uvažovaní zužujú svoj pohľad na HDP a iné makroindikátory, ktoré sú však veľmi vzdialené od kvality životných podmienok ľudí. Ostatné súvislosti už do úvahy veľmi neberú.
„Politici vždy tvrdia, že v konečnom dôsledku, v dlhodobej perspektíve, to, čo robia, prispeje ku kvalite života,“ vraví Kusá. „Nesľubujú, že to bude zajtra, ale že všetky reformy a to, čo najprv vyzerá ako uťahovanie opaskov, sa v konečnom dôsledku prejaví na zvýšenej kvalite života. Zatiaľ sme sa ešte toho konečného dôsledku nedočkali,“ myslí si Kusá.
Podľa nej prevláda v našej politike predstava, že nemusíme zmenšovať regionálne rozdiely a dávať peniaze do zaostávajúcich regiónov, lebo keď budeme podporovať tie úspešné, bohatstvo z nich sa preleje do chudobných. „Toto je aj veľmi pochybný teoretický predpoklad,“ konštatuje. Politici podľa nej stále očakávajú, že „raz sa to všetko samočinne prelomí“.
Európska únia presadzuje snahu skúmať kvalitu života už niekoľko rokov, ale záleží na národných vládach, či ju budú podporovať. „My máme výskum životných podmienok a príjmov, ale politici tomu aj tak nevenujú veľkú pozornosť,“ vraví Kusá. Výsledky sa podľa nej objavia v rôznych správach, ale pri určovaní svojich cieľov sa podľa nich politici neriadia. „Nepovedia si napríklad, že hranica chudoby je 307 eur, tak nedopustíme, aby životné minimum kleslo pod túto sumu. Je to aj preto, že verejnosť na nich netlačí, všetci sa podriaďujeme tomu, že ekonomické ciele a blaho ekonomiky sú na prvom mieste, a potom akoby kvapne aj nám občanom. Spoločnosť prijala optiku, ktorú presadzujú politici,“ myslí si Kusá.
Sociologička Sylvia Porubänová síce hovorí, že na to, čo je kvalita života, čo je primárne, neexistuje konsenzuálny názor, ale zároveň dodáva, že keď ľudia žijú v neistote, materiálna stránka sa dostáva do popredia. „Keď majú ľudia ohrozené to základné, keď žijú v neistých materiálnych podmienkach, je celkom logické, že ich snaženia majú nízky horizont. Lebo istota, materiálna bezpečnosť, je základnou materiálnou potrebou. Nemôžme žiť v totálnej neistote,“ tvrdí.
Fakt, že materiálne blaho je primárne, si podľa nej uvedomujú aj naši politici, čo je zrejmé najmä teraz pred voľbami. „Všetky relevantné strany, bez ohľadu na to, k akým ideologickým kontextom sa hlásia, stavajú na hodnotách ako práca, zamestnanosť, istoty a dostatočný príjem. Najmä v predvolebnom období predpokladajú, že na to ľudia najviac reflektujú.“ Podľa Porubänovej pred voľbami takmer všetci bez výnimky jednotne hlásajú priam to isté.