Podľa nich, ak by z preloženia volieb niekto profitoval, tak najskôr nové, malé politické strany, ktoré sa v krátkom čase pred parlamentnými voľbami nestihli zviditeľniť, prípadne SaS. Podľa sociológa Martina Slosiarika sa nedá vylúčiť, že impulz na protest odniekiaľ prišiel, ale nevie povedať, či je iniciátor protestu politicky angažovaný. Ak protestujúci vyzývajú ignorovať strany namočené v kauze Gorila, je to podľa sociológa prirodzené.
„Ak tu vznikajú protestné nálady na základe podozrenia z korupcie v tradičných politických stranách, teda v stranách, ktoré tvoria gro súčasného politického systému, tak je celkom prirodzené, že ak by z toho mal niekto profitovať, nakoniec by to mohli byť nové politické strany,“ vraví Slosiarik.
„Z posunutia volieb by mohli profitovať nové, alternatívne sily, ktoré by sa rady možno vyprofilovali v KDH, alebo aj skupinka Obyčajných ľudí. Viem si predstaviť, že by na tom mohla získať nejaké body Sloboda a Solidarita a skupiny ako Zmena zdola a podobne,“ hovorí politológ Juraj Marušiak. Domnieva sa, že niektoré strany sa chcú na proteste minimálne priživiť. Upozornil tiež, že na piatkovom mítingu sa nespomínala v súvislosti s SaS kauza Sasanka, hoci už bola známa. Pripomína, že SaS nebola menovaná medzi zoskupeniami, ktoré boli skompromitované. „SaS má záujem využiť tieto protesty vo svoj prospech,“ myslí si Marušiak.
Podľa politológa sú protesty istým spôsobom politickou kampaňou a určite sú aj ventilom veľmi narastajúcej nespokojnosti. „Signalizuje to isté nálady v spoločnosti. Nálady sú veľmi vybičované, veľká časť ľudí je pripravená aj k radikálnejším riešeniam, ako bol útok na Národnú radu,“ vraví Marušiak.
Účastníci protestov sú podľa neho veľmi heterogénni a neviem si predstaviť, že by tieto zhromaždenia boli schopné sformulovať pozitívny program. „Ale čo nie je, môže byť,“ dodal.
Aj analytik agentúry Polis Ján Baránek sa domnieva, že presunutie volieb by pomohlo novým a menším stranám, lebo boli reálne znevýhodnené skorým termínom. „Je dosť uveriteľný dôvod, ktorý organizátori uvádzajú, a to je vyšetrenie kauzy. Ale som v tomto veľmi, veľmi skeptický, neverím tomu, že by sa to do septembra vyšetrilo,“ povedal Baránek. Nemyslí si, že v pozadí protestu nejaká strana stojí, ale považuje za čaro nechceného, že to niekomu vyhovuje. Zároveň hovorí o naivite organizátorov.
Tí napríklad hovoria, že prezident Ivan Gašparovič by mal po odvolaní nimi označených ministrov (Dzurindu, Mikloša, Miškova, Uhliarika) poveriť riadením rezortov do volieb štátnych tajomníkov s tým, že by neboli vymenovaní ďalší tajomníci. Podľa jednej z organizátoriek Ľubice Gallovej by nemusel fungovať ani parlament. „Poslanci aj tak nič nerobia, tak je úplne jedno, či tam budú, alebo nebudú,“ povedala pre Pravdu. Kauza Gorila sa podľa nej dá vyšetriť do mesiaca. Vylúčila, že by plánovali založiť politickú stranu. „Chceme vybudovať nový systém. Bude fungovať inak ako doteraz,“ povedala Gallová.
Ďalší z aktivistov, Peter Pčolinský, zdôraznil, že nebudú ľudí vyzývať k tomu, aby volili, alebo nevolili konkrétne politické strany, odporúča však dištancovať sa od politikov a strán namočených v kauzách. Nepopiera, že jeho brat pracuje na ministerstve vnútra, zdôraznil však, že s touto jeho aktivitou nemá nič spoločné. „Brat sa dal na vlnu občianskeho aktivizmu. Organizuje protestné akcie, píše blogy. Je dospelý,“ povedal pre Pravdu šéf organizačného odboru Kancelárie ministra vnútra Vladimír Pčolinský. Tvrdí, že o štyri roky s mladším bratom o Gorile nediskutujú.
Organizátori plánujú mítingy aj v ďalších mestách a na piatkovom bratislavskom mítingu očakávajú až 10 000 ľudí.