„Smer preberá krajinu, ktorá aj vzhľadom na vývoj v Európe nejde do dobrého obdobia, a kde vládne zlá spoločenská nálada. Ľudia sú unavení z množstva káuz a určite aj z mimoriadne drsnej predvolebnej kampane,“ hodnotí politológ Tomáš Koziak situáciu, v akej sa Smer ujme vlády.
Situácia Smeru je o to komplikovanejšia, že ľudia majú od novej vlády veľké očakávania. „Veľká dôvera, ktorú dostal Smer, sa spája aj s veľkými očakávaniami, ktoré sú do veľkej miery málo realistické. Ekonomická situácia jej totiž zrejme nedovolí, aby ich všetky naplnil,“ hovorí sociologička Monika Čambalíkova. „Zlepšovanie kvality života, zvyšovanie životnej a sociálnej úrovne, zlepšovanie pracovného a podnikateľského prostredia… toto všetko sú veľké výzvy, ktoré bude veľmi ťažké naplniť pri akejkoľvek dobrej vôli a akomkoľvek politickom projekte, pretože budú veľmi limitovaní ekonomickými možnosťami krajiny a záväzkami vo vzťahu k Európskej únii,“ upozorňuje.
Podľa analytikov má Smer síce výbornú východiskovú pozíciu, lebo ako samostatná koaličná strana si môže robiť veci tak, ako chce, ale zároveň sa nebude mať na koho vyhovoriť. „Takže toto bude fantastická skúška správnosti, či ich vízie, program a konkrétne opatrenia sú dobré, alebo zlé,“ povedal Koziak, podľa ktorého sa Ficov kabinet nevyhne ani nepopulárnym opatreniam. „Aj napriek tomu, že je Smer často označovaný ako populistická strana, realita mu určite nedovolí robiť iba populárne opatrenia. Krajina je zadlžená a vzhľadom na našu európsku príslušnosť budeme musieť splniť požiadavky Európskej únie na znižovanie deficitu. To všetko naznačuje, že aj Smer bude musieť škrtať a robiť nepopulárne opatrenia,“ povedal Koziak.
Aby to nová vláda pred verejnosťou ustála, budú sa musieť podľa Čambalíkovej jej predstavitelia viac snažiť komunikovať a pripravované opatrenia konzultovať s dotknutými subjektmi. „Keď sa nepopulárne riešenia prijmú v čo najširšom spoločenskom konsenze, budú lepšie prijímané,“ hovorí sociologička. Podľa nej Smeru môže pomôcť aj skúsenosť Radičovej vlády, ktorej sa podarilo presvedčiť verejnosť, že ide robiť politiku transparentne a protikorupčne. „Túto líniu by si rozhodne mali držať,“ myslí si sociologička.
Novú vládu čakajú problémy vo všetkých rezortoch
Opatrenia novej vlády bude určite pozorne sledovať a hodnotiť nielen verejnosť, ale aj nespokojní odborníci, ktorí mali na novú vládu množstvo požiadaviek ešte pred jej zvolením. Za posledné mesiace sa totiž v každom rezorte nakopilo množstvo problémov. Kabinet Ivety Radičovej sa niektoré z nich snažil narýchlo uhasiť, narobil tým však ešte viac škody.
Príkladom je zákonné zvyšovanie miezd lekárov a zdravotných sestier, na ktoré nie sú peniaze. „Smer preberá zdravotníctvo v katastrofálnom stave. Ako prvé bude musieť nájsť zdroje na zvyšovanie platov. Potom bude musieť urobiť racionalizačné opatrenia,“ povedal prezident Slovenskej lekárskej komory Milan Dragula. Medzi tieto opatrenia podľa neho patrí napríklad návrat vakcín na Úrady verejného zdravotníctva či zavedenie elektronického zdravotníctva.
Nový minister sa bude zrejme musieť vyrovnať aj s ďalším hroziacim štrajkom, tentoraz súkromných lekárov. Bratislavská regionálna lekárska komora včera rozposlala lekárom návrh splnomocnenia, ktoré by viedlo k dočasnému pozastaveniu ich povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. „To znamená, že lekári nebudú pracovať. Je to nátlak na zdravotné poisťovne, aby hľadali peniaze,“ doplnil Dragula. Kedy a či vôbec nakoniec k tomu dôjde, bude podľa neho závisieť od rokovaní s poisťovňami, ktoré stále prebiehajú.
Nový minister zdravotníctva však nebude konfrontovaný len s nespokojnosťou zdravotníkov, ale podľa analytika INEKO Dušana Zachara aj s nespokojnosťou verejnosti s dostupnosťou a kvalitou poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Zo strany pacientov rovnako možno očakávať tlak na znižovanie cien liekov.
Sociálne problémy
Široké spektrum problémov čaká na novú vládu aj v sociálnej oblasti. Najťažšie bude nájsť riešenie, ako si poradiť so zdedenou rekordnou nezamestnanosťou.
Po neschválení veľkej daňovej a odvodovej reformy, ktorej súčasťou mala byť aj dôchodková reforma, sa neuzavreli ani také zásadné otázky, čo bude s valorizáciou dôchodkov, s penzijným vekom, či sa stanoví minimálny dôchodok a podobne, aby neskolaboval prvý pilier. Nedoriešili sa tiež témy okolo „adresnejšieho vyplácania“ dávok v hmotnej núdzi, ktoré sa ani napriek vysokej inflácii nevalorizovali už od roku 2009. Nezaviedol sa medzitrh práce, ktorý by pomohol pracovne zapojiť dlhodobo nezamestnaných bez straty dávok.
Výbušná je aj situácia v poskytovaní sociálnych služieb, keď začiatkom roka schválenú novelu zákona chcú odporcovia posunúť na Ústavný súd. „A chceme zmeniť Zákonník práce, vrátiť doň prvky na posilnenie ochrany zamestnancov,“ tvrdí staronový poslanec Smeru a možný budúci minister práce Branislav Ondruš.
Chýbajú nové učebnice aj vysokoškolský zákon
Rezort v rozklade čaká aj na nového ministra školstva. V rezorte chýbajú peniaze, dlhodobo podvyživená je i veda a učitelia svoj štrajk za lepšie platy odložili len pre predčasné voľby. Kvalita vysokoškolského štúdia je stále slabá, no chyby v systéme sa týkajú aj základného a odborného školstva.
Výhodou je, že na nového ministra čaká aspoň pripravená novela vysokoškolského zákona, ktorú odchádzajúci šéf rezortu Eugen Jurzyca (SDKÚ) už nestihol presadiť v parlamente. Zuzana Zimenová z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika však varuje, aby sa práca nového ministra opäť nezúžila len na vysoké školy. Podľa nej by teraz bolo dobré „upratať“ základné a odborné školstvo. Potvrdzuje sa totiž, že reforma Jurzycovho predchodcu Jána Mikolaja (SNS) bola zle nastavená. „Systém nefunguje. Treba ho zreformovať, dotiahnuť a zmodernizovať obsah vzdelávania. Musí sa otvoriť aj trh s učebnicami, aby si ich školy mohli slobodne vyberať,“ naznačila Zimenová kroky, ktoré by podľa nej nové vedenie malo urobiť ako prvé.