Volebné výsledky pasovali za „lídra pravice“ Igora Matoviča, ktorý s vyše 150-tisíc preferenčnými hlasmi predstihol všetkých konkurentov z pravej časti spektra. Aká pravica, taký líder, hodnotia komentátori. Enfant terrible bývalého parlamentu však o takýto titul ani nestojí, ba najnovšie sa k pravici vôbec nehlási.
„Snažíme sa profilovať stredovo a sme predovšetkým stranou zdravého rozumu,“ tvrdí Matovič. A vyhlasuje, že v parlamente bude pripravený podporiť každý dobrý zákon, hoci aj z dielne Smeru. „Sme zvedaví, či k nám bude ústretová aj protistrana, alebo naše návrhy zmetie zo stola,“ uvažuje.
Pravica podľa Matoviča pripomína skôr Titanic ako vlajkovú loď. Nevie o nikom, kto by sa mal momentálne postaviť na jej čelo. „Nikto sa nehrnie byť kapitánom Titanicu,“ hovorí. Podľa neho by pravica mala najprv zopár týždňov hľadieť na dosiahnuté volebné percentá, aby si ten volebný výprask dobre vychutnala. A potom „vypiť štyri litre pokory, zostúpiť zo svojej slonovinovej veže, odložiť pýchu bokom a ísť naspäť za voličmi“.
| Aká má byť pravicová strana |
|---|
| //Konzervatívne pravicové strany vo svojej politike preferujú tradičné hodnoty: |
// – rodina,
- náboženstvo,
- kultúra,
- tradičné rozdelenie štátnej moci a spoločnosti
- vo svojom programe sa orientuje na ekonomiku, rozvoj súkromného podnikania a rozvoj individuálnych schopností.
Zdvihnúť vlajku pravice je Matovič ochotný iba vtedy, keby sa „váľala po zemi“. Plán, ako by ju ozdravil, si však chce zatiaľ nechať pre seba. „Mám ho, no nebudem radiť tým, čo našu štvoricu v bývalej koalícii len poučovali, ako treba robiť serióznu politiku. A pritom sa zašpinili platinovými sitkami, daňovým úradom a ďalšími kauzami,“ pripomína.
„Líder pravice momentálne neexistuje,“ konštatuje politológ Rastislav Tóth. Matovič síce podľa neho bude v opozícii žať úspechy, lebo politikom dokáže nastaviť krivé zrkadlo, ale to na líderstvo nestačí. A každá z piatich pravicových strán, ktoré prenikli do nového parlamentu, je „maličká, nevýrazná, nekonštruktívna, s nízkou občianskou kredibilitou a neschopná vykryštalizovať ideu, ktorá by presiahla jej úzke vlastné záujmy“.
Nečitateľní matovičovci, kresťanskí demokrati reprezentujúci konzervativizmus, liberáli z SaS, Most-Híd, ktorý sa nemôže vzdať národnostnej agendy. K tomu SDKÚ, kedysi najsilnejšia pravicová strana, ktorá namiesto nastoľovania moderných kresťanských a demokratických tém musí najskôr opäť nájsť sama seba. Čo navyše bezo zvyšku platí aj o ostaných. A tiež opozerané tváre, nemohúcnosť dohodnúť sa v kľúčových domácich aj európskych témach. Taká je podľa Tótha základná pravicová ponuka týchto dní.
Tóth sa navyše obáva, že pravica naďalej neprestane bojovať sama medzi sebou a vybíjať sa vo vzájomných hádkach a bezzubej kritike krokov vládneho Smeru. „Na kryštalizáciu spoločnej línie predsa pravicové strany nevyužili ani štyri roky prvej Ficovej vlády, keď na to mali jedinečnú príležitosť,“ zdôrazňuje. Pravici odporúča usporiadať okrúhly stôl, akúsi ideologickú konferenciu podľa vzoru českých pravicových politikov, na ktorej by sa pokúsili sformulovať svoje pravicové predstavy a nájsť východiská. Zároveň by podľa neho mali plošne odísť z funkcií lídri všetkých pravicových strán, nielen Mikuláš Dzurinda.
Momentálny stav v pravici môže Ficovi na pohľad jednoznačne vyhovovať, no Tóth varuje, že by sa z neho nemal až tak veľmi tešiť. „Na jednej strane má šancu ľahko dosiahnuť aj ústavnú väčšinu, stačí mu získať jedinú, ba ani nie celú opozičnú stranu. Alebo ich pozbierať po jednom-dvoch z každej,“ pripomína politológ. No na strane druhej si myslí, že aj súčasnej mohutnej ľavici by sa veľmi zišiel silný protivník, partner na opačnej strane, ktorý by s ňou vedel „politicky žonglovať“, aby aj sama mohla argumentačne rásť a aby neustrnula vo vývoji.
Politológ Pavol Marchevský očakáva od starých harcovníkov parlamentnej pravice „štandardnú jazdu“, keď bude využívať jej zverené kontrolné mechanizmy. No Matovič a spol. však bude podľa neho najskôr znovu neriadenou strelou. „Pravica však určite bude musieť čosi so sebou robiť. Nemôže len čakať, že aj Ficova strana raz len tak vyhnije na krásu, ako sa to stalo HZDS,“ mieni. Predpoklady viesť vlajkovú loď pravice má podľa neho najskôr „večne mladý, večný rebel a večný podpredseda KDH“ Daniel Lipšic.