Opozícia sa háda. Rozsúdi ju Smer?

Spory typické pre pravicu počas jej spoločného osemnásťmesačného vládnutia sa voľbami neskončili. Pravicové strany v nich pokračujú aj na pôde nového parlamentu. Najnovšie sa hádajú o to, kto z opozície obsadí kreslo podpredsedu parlamentu. Lídri pravice tento problém nevyriešili ani na piatkovom spoločnom rokovaní.

18.03.2012 15:57
Fico, Kaliňák, Figeľ Foto:
Predseda Smeru Robert Fico s podpredsedom strany Robertom Kaliňákom na povolebnom stretnutí za okrúhlym stolom so zástupcami ostatných parlamentných strán.
debata (34)

Napätie vládne najmä medzi šéfom Mostu – Híd Bélom Bugárom a lídrom Obyčajných ľudí Igorom Matovičom. Dôvodom je záujem o miesto vo vedení parlamentu, ktoré má Bugár, ale svojho kandidáta chce pretlačiť aj Matovič.

Podľa našich informácií v hre bola poslankyňa Erika Jurinová. Sama to však nechcela potvrdiť. „Vôbec to nebudem nijako komentovať. Nič oficiálne som nepočula ani nevidela,“ hovorí Jurinová. Či to napokon bude Jurinová nevedno, Obyčajní ľudia chcú meno svojho kandidáta povedať v pondelok.

Druhým kandidátom opozície na miesto podpredsedu parlamentu je predseda KDH Ján Figeľ. Zvyšné dve kreslá podpredsedov obsadia nominanti Smeru vrátane šéfa snemovne, ktorým bude Pavol Paška.

Hoci atmosféra opozičného stretnutia mala byť miestami nervózna, Figeľ ju diplomaticky označil za otvorenú a pracovnú. Napätie vládne najmä medzi Matovičom a Bugárom. Ak sa Most – Híd s matovičovcami nedohodne, môže ich napokon rozsúdiť samotný Smer. Rozhodovať sa bude v tajnom hlasovaní a kľúčový bude postoj vládnej strany, ktorá má v parlamente väčšinu.

Matovič nárok na miesto vo vedení parlamentu zdôvodňuje volebným výsledkom, keďže Obyčajní ľudia sú po KDH druhou najsilnejšou stranou. Podľa neho ide o vec princípu.

Figeľ žiadal Matoviča, aby oznámil meno kandidáta na post podpredsedu parlamentu, pretože to považuje za dôležité. „Ide o veľmi vážnu zodpovednosť aj voči parlamentu ako celku i opozícii, ktorá má šancu postaviť osobu, ktorá bude pomáhať a konsolidovať vzťahy tak, aby rástli,“ tvrdí Figeľ.

Predseda parlamentu Pavol Hrušovský (KDH) i Bugár hovoria, že problém je možné riešiť aj tak, že strany, ktoré nebudú mať zastúpenie vo vedení parlamentu, budú mať zvýšený počet šéfov parlamentných výborov. Predseda SaS Richard Sulík si myslí, že Obyčajní ľudia by mali mať možnosť navrhnúť svojho kandidáta.

Spoločnému opozičnému rokovaniu predchádzalo stretnutie všetkých parlamentných strán. Opozícia si na ňom vypočula, že dostane možnosť nominovať predsedov desiatich výborov. Ide o hospodársky, pôdohospodársky, zahraničný a výbor pre ľudské práva a národnosti. Okrem toho bude mať k dispozícii aj výbory na kontrolu činnosti SIS, Vojenského spravodajstva, NBÚ, preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, výbor pre nezlučiteľnosť funkcií. Hrušovský označil ponuku Smeru za veľkorysú.
Figeľ vyjadril presvedčenie, že východiská pre zostavenie parlamentných pomerov sú korektné a konštruktívne. Opozícia sa pokúsi na rozdelení kresiel dohodnúť na spoločnom rokovaní na budúci týždeň v utorok.

K ponuke Smeru na obsadenie parlamentných miest pre opozičné strany treba podľa politológa Michala Horského prirátať aj schopnosť vedenia taktiky a stratégie v pokojných časoch. „Líder Smeru presne predvídal, že ponuka bude primerane honorovaná verejnosťou a zároveň mu bolo zrejmé, že porazená opozícia sa bude škvariť v zápase o obsadenie politických funkcií Je to ten posledný dôvetok, kedy sa občan presviedča, že správnym spôsobom zhodnotil pravicové politické sily,“ poznamenal Horský.

© Autorské práva vyhradené

34 debata chyba