Počet divákov sledujúcich spravodajstvo takmer všetkých televízí klesol za posledných päť rokov o niekoľko stotisíc. Správy STV mali koncom minulého roka okolo 150-tisíc divákov, kým v roku 2007 ich bolo 350-tisíc. Televíznym novinám Markízy klesol za rovnaký čas počet divákov z 1,1 milióna na 800-tisíc, Noviny JOJ majú momentálne okolo 700-tisíc divákov. Televízie napriek tomu tvrdia, že sú vcelku spokojné.
Programový riaditeľ RTVS argumentuje tým, že Správy STV už mali sledovanosť aj okolo 5 percent, ale teraz sa stabilizovali na úrovni tesne nad 9 percent. Televízne noviny TV Markíza si podľa šéfredaktora spravodajstva Lukáša Dika z dlhodobého hľadiska udržiavajú najvyššiu sledovanosť aj napriek tomu, že čelia najväčšiemu konkurenčnému tlaku od svojho vzniku. Vedúci komunikačného oddelenia TV JOJ Jozef Gogola zas hovorí, že „Noviny JOJ si dlhodobo držali počet divákov okolo 550-tisíc, koncom minulého roka posilňovali“.
Ľuďom sa dnes už nechce strácať čas s niečím, čo ich nezaujíma. To, čo chcú, si sami vyhľadajú. „Zorientovanému a analytickému divákovi televízne spravodajstvo tak, ako sa realizuje, už nepostačuje. Určite sa prejavuje aj rezignácia mládeže na verejný život ako taký,“ hodnotí prezident Mediálneho inštitútu Andrej Zmeček.
Problémom je aj kvalita mapovania denného diania. „Tvorcovia správ v komerčných televíziách stavajú čiernu kroniku a správy zo sveta zvieratiek nad to, čo sa naozaj stalo. A vo verejnoprávnej televízii zväčša ukazujú, čo sa stalo včera. Ale od nich by sme očakávali, že nám povedia, čo bude zajtra. Rezignovali na divácke nároky a zamenili si ich s nárokmi píplmetrov,“ tvrdí riaditeľ Akadémie médií a bývalý šéfredaktor spravodajstva STV Ján Füle.
Podľa Zmečka je v súčasnom spravodajstve badateľná bulvarizácia a prevládajúca povrchnosť, často nedostatok profesionality. Zora Hudíková z Ústavu mediálnej tvorby Fakulty masmédií na Paneurópskej vysokej škole dodáva, že správam vládne infotainment. V popredí nie sú správy s dôležitým spoločenským akcentom, ale tie, ktoré majú bulvárny charakter a hlavnými informáciami dňa sa stáva násilie.
Otázkou je podľa Hudíkovej aj to, čo má byť obsahom hlavných správ. „Či by mali len informovať, alebo ísť do hĺbky, analyzovať problém, pomenúvať jeho príčiny a dôsledky, načrtávať riešenia, čo sa už posúva k analytickej publicistike. No to si vyžaduje aj kvalitný tím redaktorov, ktorí sa nebudú venovať všetkým témam podľa potrieb redakcie, ale budú sa špecializovať v rámci svojho rezortu,“ upozorňuje.
Füle predpovedá, že hlavné spravodajské relácie výkladnými skriňami televízií do budúcnosti nezostanú. „Rovnaký osud čaká aj súčasné komerčné plnoformátové televízie, lebo trend smeruje k špecializovaným televíziám a internetu. Ak budeme mať múdre vlády, tak k zachovaniu verejnoprávneho vysielania,“ tvrdí Füle a pripomína, že spravodajstvu vládne strach. Nie z politikov, ako to bolo v minulosti, ale strach z čísel.
Podľa Zmečka by sa však televízie mali snažiť o to, aby spravodajské relácie zostali výkladnými skriňami, lebo je to jedna z ich hlavných úloh. „Inak samy podporia trend smerujúci k marginalizácii vysielania celistvého programu a nárastu konzumácie spôsobom – program podľa voľby diváka,“ povedal Zmeček.