Smer rieši Rómov: naturálie a internátne školy

Potraviny namiesto hotovosti pre neprispôsobivých občanov či vznik rómskych internátnych škôl. Aj takto chce nová vláda bojovať proti zneužívaniu sociálnych dávok a vytvárať lepšie životné podmienky. Aktivisti hovoria o diskriminácii, sociológovia varujú pred zložitosťou návrhov.

03.04.2012 12:00
Rómovia Foto:
Ilustračné foto
40

Budúci premiér Robert Fico vyhlásil, že štandardnými prostriedkami sa Slovensku rómsky problém vyriešiť nepodarí a na neštandardné si najprv potrebuje vyrokovať ústupok v oblasti ľudských práv na európskej úrovni. Budúci štátny tajomník rezortu práce Branislav Ondruš tvrdí, že nová vláda určite nebude robiť diskriminačné opatrenia. „Na to máme legislatívu,“ dodal Ondruš.

Napriek tomu potvrdil, že nová vláda chce vstúpiť do systému sociálnych dávok, lebo je neefektívny a poberateľom dávok nepomáha dostať sa z núdze. „Určite budeme zvažovať, či nie je možné časť dávok vyplácať v naturáliách. Možno by sme tým zabránili zneužívaniu. Nielen takému, že peniaze prepijú. Čo sa týka života v rómskych osadách, budeme uvažovať nad tým, či iný spôsob vyplácania nemôže byť nástrojom na potieranie úžery,“ povedal Ondruš.

Podľa sociologičky Zuzany Kusej takéto nápady tu už boli, ale neosvedčili sa. „Obce sa proti tomu postavili, lebo nie sú pripravené na prevzatie kompetencií úradov práce a tie by to nezvládali. Nemajú na to personál, kapacity ani priestory. Je to fantazmagória. Bolo by to drahšie, ako keď im dajú to málo peňazí ako doteraz. Ľudia potrebujú hotové peniaze. Chcú im preplácať lístky na autobus, keď pôjdu k lekárovi?“ Podľa Kusej by politici mali takéto nápady najprv prediskutovať, a nie sa o ne deliť s verejnosťou.

Zmenu systému v poberaní dávok nepovažuje za riešenie ani riaditeľka Rómskeho inštitútu Klára Orgovánová. Podľa nej to ľuďom neprinesie možnosť zlepšiť si život. „Určité veci majú byť kontrolované, ale zmysluplne. Nie byť vyjadrením zlosti, že sú tu chudobní ľudia, ktorí zneužívajú systém a údajne nechcú chodiť do práce. Sociálne dávky nepoberajú len Rómovia a sú prejavom solidarity, že štát nie je schopný zabezpečiť im adekvátnu prácu,“ dodala.

Sociologička Sylvia Porubänová si myslí, že rozdávanie naturálií namiesto peňazí je z ľudskoprávneho hľadiska napadnuteľné. „Konečným prijímateľom dávok sú rodiny s deťmi. Mohlo by sa stať, že by boli hladom trestaní rodinní príslušníci,“ myslí si Porubänová.

V súvislosti s rómskym etnikom sa má opäť otvoriť diskusia o vzniku internátnych škôl pre rómske deti. Názory odborníkov na to, či je pre dieťa dobré vytrhnúť ho z domáceho prostredia, sa rôznia. „Súd môže vyňať dieťa z rodinnej starostlivosti a umiestniť ho do detského domova, a to dnes nikto za diskrimináciu nepovažuje. Aj v prípade internátnych škôl je to ten istý princíp. Keď deti žijú v osadách, často je to na ich škodu. Je lepšie ich z takéhoto prostredia vziať a dať im výchovu a vzdelávanie, ktoré im umožní sa do hrozných pomerov nevrátiť,“ myslí si Ondruš.

Sociologička Jurina Rusnáková to rezolútne odmieta. „Nemôžeme vytvárať špecificky rómske školy, na to je aj výraz ,diskriminačný´ mierny. Ak sústredíme deti, podobné etnicky, sociálnym, ekonomickým zázemím alebo prospechom, upadajú. Vzájomne sa demotivujú. Vytvárať takéto školy by dopadlo veľmi zle. Aj výskumy PISA dokazujú, že školy musia byť heterogénne,“ vysvetľuje Rusnáková.

V Nadácii Škola dokorán, kde pracujú na vzdelávaní rómskych detí, napríklad v Jarovniciach, by vznik takýchto škôl za určitých podmienok privítali. „Internátne školy pre rómske deti nesmú vzniknúť so zámerom ich odtrhnutia od rodiny a kultúry, v ktorej vyrastajú. Cieľom má byť vytvorenie kvalitného učebného prostredia na výchovu a vzdelávanie. Pokiaľ je internát otvorený aj pre rodičov a nie je to ďaleko od bydliska, je to skvelé. Paralelne sa rozvíjajú aj rodičovské zručnosti a druhotná gramotnosť rodičov,“ vysvetľuje riaditeľka nadácie Eva Končoková.

Zatiaľ nie je jasné, v akej podobe by mali internátne rómske školy fungovať, plošne situáciu riešiť nemajú. „Nemám rád učebnicové ľudskoprávne prístupy, lebo si myslím, že život taký nie je. Niekde jeden model funguje, inde nie. Musíme si to vyskúšať,“ uzavrel Ondruš.

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
40 debata chyba